Eurofondy sú pri rozvoji krajiny dôležité

Konkrétne na skvalitňovanie dopravnej infraštruktúry, životné prostredie, energetickú efektívnosť, výskum, inovácie a rozvoj ľudských zdrojov. Prostriedky zo zdrojov EŠIF majú smerovať aj do rozvoja slovenského vidieka. Navyše 3 miliardy eur pôjdu na priame platby slovenským farmárom. Spolu je pre Slovensko vyčlenených v novom programovacom období až 18,3 miliardy eur.

Eurofondy sa niekedy míňajú aj na rôzne školenia či kurzy, kde je však účinnosť a efektivita využitia peňazí mnohokrát otázna. Najväčší objem z nich však ide na infraštruktúru, hlavne dopravnú, ktorá je potrebná aj na zvýšenie atraktívnosti stredoslovenského a východoslovenského regiónu pre príchod nových investorov a rast zamestnanosti. Okrem lepších ciest by ľudia mali pocítiť výsledok čerpania peňazí z únie aj na pribúdaní obcí napojených na vodovody a kanalizácie či na väčších možnostiach zamestnanosti najmä pre mladých a dlhodobo nezamestnaných.

Významná je aj možnosť využívať celoeurópske programy, kde však Slovensko nemá svoju špecifickú alokáciu. Takým je napríklad Nástroj na prepájanie Európy (budovanie dopravných a energetických prepojení), Horizont 2020 (podpora pre vedu, výskum a inovácie), COSME (malé a stredné podniky), Kreatívna Európa (kultúra a médiá) či Európa pre občanov určená pre mimovládne organizácie a samosprávy. Na naštartovanie investícií v EÚ slúžia viaceré finančné nástroje, z ktorých najdôležitejší je nový Európsky fond pre strategické investície. Významným zdrojom na úvery nielen pre súkromné podniky, ale aj pre verejné inštitúcie je aj Európska investičná banka.

Čo sa dosiahlo?

Slovensku dosiaľ významne pomáhali eurofondy v doprave. V predchádzajúcom programovom období (2007 – 2013) sa vďaka eurofondom z Operačného programu Doprava podarilo ukončiť viac ako 140 projektov, ktorých hodnota presiahla 3,7 mi­liardy eur. Takto sa cez eurofondy predĺžila o 60 kilometrov diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami. Cez Operačný program doprava sa takisto podarilo rozhýbať aj stavebne najnáročnejší úsek D1 pri Strečne s najdlhším diaľničným tunelom Višňové. Rovnako sa rozostavalo diaľničné spojenie D3 zo Žiliny smerom na česko-poľské hranice. Najväčšie slovenské mestá obnovili vozový park električiek a trolejbusov, zmodernizovali električkové trate vrátane električkovej trate do Petržalky a tiež sa uskutočnila rekonštrukcia Starého mosta v hlavnom meste.

Z eurofondov sa na Slovensku napríklad cez projekt Záruky pre mladých vytvorili tisícky nových pracovných miest. Štát vďaka eurofondom prispieva každý mesiac od 246,3 do 492,6 eura za zamestnanie mladého človeka do 29 rokov. Projekt má za cieľ ponúknuť nové pracovné miesto každému absolventovi učňovky, strednej a vysokej školy. Vzťahuje sa to však najmä na dlhodobo nezamestnaných (nad 12 mesiacov) alebo tých, čo sú aspoň nad šesť mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Na historicky najvyššiu podporu pracovného trhu sa v najbližších dvoch rokoch z eurofondov minie 146 miliónov eur a zvyšnými 64 miliónmi prispeje Slovensko zo štátneho rozpočtu.

Pomoc pre slovenský vidiek

Najbližšie roky sa má viac ako 1,54 miliardy eur využiť na posilnenie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Program pomôže približne 1 250 poľnohos­podárskym a 400 potravinárskym podnikom, 600 mladým poľnohospodárom a 330 malým rodinným poľnohospodárskym podnikom a vytvoreniu približne 2-tisíc pracovných miest. Slovensko prerozdelí slovenským poľnohospodárom 3,05 miliardy eur s cieľom podporiť poľnohospodársku produkciu, zabezpečiť výrobu kvalitných a zdravých potravín, špeciálne podporiť mladých farmárov a udržiavať pôdu  v dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach.

Dôležitá infraštruktúra

V prípade operačného programu Integrovaná infraštruktúra únia podporí investície na Slovensku vo výške viac ako 3,96 miliardy eur. Investície pôjdu do podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania kapacitných obmedzení  v kľúčovej infraštruktúre a do zlepšovania dostupnosti informačných a komunikačných technológií. Program by mal cez svoje financovanie dosiahnuť 100 km zrekonštruovaných železničných tratí, 115 km diaľnic, 300 km nových a zmodernizovaných ciest I. triedy, 27 km nových električkových tratí, 78 nových vozidiel MHD, 35 nových vlakových súprav a zvýšenie počtu domácností so širokopásmovým internetom takmer o 50 percent.

V rámci dopravy môže Slovensko využívať aj nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility). Ten je určený na podporu cezhraničných prepojení v EÚ v oblasti energetiky, dopravy a informačných technológií. Rozpočet programu na obdobie 2014 – 2020 pre celú EÚ je vo výške až 33,26 miliárd eur. Najväčšia časť prostriedkov je určená na dopravu, kam sa plánuje investovať až 26 miliárd eur na nové diaľnice, železnice, vodné dopravné cesty a výskum v týchto oblastiach. O prostriedky sa môžu uchádzať nielen vlády a samosprávy, ale aj výskumné inštitúcie, podniky, mimovládne organizácie  a univerzity.

Slovensko môže v oblasti dopravy čerpať vyše 740 miliónov eur predovšetkým na modernizáciu a budovanie cezhraničných železničných spojení s Poľskom či Českou republikou. Začiatkom tohto roka členské štáty odsúhlasili investíciu vo výške 217 miliónov eur do transeurópskych projektov energetickej infraštruktúry.

V rámci programu CEF bolo vybraných 15 projektov. Deväť sa týka odvetvia zemného plynu (finančná pomoc vo výške 207 miliónov eur) a šesť energetiky (10 miliónov eur). Ide o projekty najmä v strednej a juhovýchodnej Európe. Dva projekty sa týkajú aj Slovenska, a to prepojenie medzi Gönyü a Gabčíkovom a projekt spoločného záujmu (PSZ) Maďarsko-Slovensko – prepojenie medzi mestom Sajóvánka a Rimavskou Sobotou.

Dediny dostanú kanalizácie

Operačný program Kvalita životného prostredia patrí medzi významné programy a bude podporený vo výške 3,13 miliardy eur z európskych prostriedkov. Prioritne bude zameraný na udržateľné využívanie prírodných zdrojov, prispôsobovanie zmene klímy s dôrazom na ochranu proti povodniam, riadenie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy a na podporu energetickej efektívnosti v celej ekonomike. Program by mal zabezpečiť protipovodňovú ochranu pre ďalšie slovenské mestá  a obce, zlepšiť čistenie odpadových vôd pre približne 200-tisíc Slovákov a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 15,5 percenta z celkovej konečnej spotreby energie v krajine.

Okrem toho by mal docieliť zníženie celkovej spotreby energie verejných budov na Slovensku približne o 279 miliónov kWh za rok, a tak okrem prínosov pre životné prostredie zabezpečiť aj výrazné finančné úspory pre štátnu pokladnicu.

Pomoc aj pre mladých, nezamestnaných či startupy

Jedným z programov, kde by ľudia mali najviac pocítiť výsledky na svojom bežnom živote, je operačný program Ľudské zdroje. Slovensko má v rámci neho z EÚ dotáciu vo výške 2,2 miliardy eur. Tie sa majú investovať do rozvoja ľudského kapitálu a do pomoci pre ľudí vstupujúcich na trh práce. Investície sa zamerajú na tri prioritné oblasti – boj proti nezamestnanosti mladých, znevýhodnené skupiny na trhu práce a marginalizované komunity.

Vďaka programu 80-tisíc mladých ľudí využije záruku pre mladých a ďalších 100-tisíc mladých bude profitovať z iných aktivít programu, 250-tisíc nezamestnaným zvýši šance na uplatnenie na trhu práce vďaka školeniam a kurzom a 150 obcí s rómskymi komunitami dostane možnosť investovať do ľudí a infraštruktúry.

Aj mladým vedcom a podnikateľom by mal pomôcť operačný program Výskum a inovácie. Ten bude pracovať s rozpočtom viac ako 2,26 miliardy eur a bude sa zameriavať na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácií a na zvýšenie konkurencieschop­nosti  a podporu rastu malých a stredných podnikov na Slovensku. Očakáva sa, že vďaka programu narastie podiel podnikov využívajúcich výskum, vývoj a inovácie o desať percent, bude podporených takmer 13-tisíc podnikov vrátane 1,4 tisíca startupov a vytvorí sa 4-tisíc nových pracovných miest. Očakáva sa aj zvýšenie počtu výskumníkov na Slovensku o vyše 1 000.

Eurofondy sa čerpajú pomalšie

Slovensko má v prípade čerpania eurofondov stále problémy. V minulom programovom období zápasilo s pomalou implementáciou, ktorá bola najvýraznejšia až v v roku 2015, poslednom roku čerpania. Ešte v apríli 2014 našli európski kontrolóri pochybenia v čerpaní európskych peňazí, ktoré domáci audit ministerstva financií prehliadol. Komisia žiadala o opakované kontroly a audity. Platby vo všetkých programoch boli opäť odblokované v decembri 2015 po tom, čo sa uplatnili finančné opravy a vykonali zlepšenia systémov.

Medzi najčastejšie nedostatky patria pochybenia pri verejnom obstarávaní, pri výbere projektov, respektíve pri kontrole výdavkov. Pri hodnotení, komisia však upozorňuje na stále chýbajúce komplexné posúdenie efektívnosti a účinnosti opatrení financovaných z eurofondov z hľadiska dosahovania cieľov.

Skúsenosti z implementácie poukazujú aj na ďalšie nedostatky ako napríklad nedostatočná administratívna kapacita, nedostatok kvalitných návrhov projektov, oneskorený začiatok implementácie, zložité programovacie a vykonávacie štruktúry, ako aj nedostatočne účinné nástroje monitorovania a hodnotenia. Väčšina týchto nedostatkov by sa mala podľa očakávaní vyriešiť vďaka výkonnostne orientovanému rámcu nového programového obdobia.

„Priestor na zlepšenie by malo priniesť nové programové obdobie 2014 až 2020, ktorého novinkou sú napríklad ex-ante kondicionality, čiže podmienky, ktoré musia štáty splniť ešte pred čerpaním prostriedkov z EÚ. Termín na splnenie týchto podmienok je do konca roka. Slovensko má splnené viaceré tieto podmienky, avšak je ešte veľa oblastí, kde to ešte nie je splnené, pričom Európska komisia intenzívne komunikuje so slovenskými inštitúciami, aby tieto podmienky boli splnené,“ povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Slovensko ako jedna z mála krajín pritom dostala na obdobie 2014 až 2020 viac finančných prostriedkov, a to zhruba o desať percent.  Čistý zisk pre Slovensko by v tomto sedemročnom období mohol byť až 13,5 miliardy eur, čo je zhruba štátny rozpočet Slovenska. „Čerpanie európskych fondov v programovacom období 2007 až 2013 bolo podľa Chreneka spomalené. To sa prejavilo v náraste ich čerpania najmä v minulom roku, čo tiež pomohlo hospodárskemu rastu Slovenska, ktorý bol viac ako 3,5 percenta. Sme radi, že Slovensko využilo takmer všetky finančné prostriedky, a tie výsledky vidíme po celom Slovensku,“ povedal Chrenek.