„Komisia vidí najväčšie príležitosti na investovanie do rozvoja dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako aj do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Hlavnou výzvou pre Slovensko je vytvorenie priaznivého investičného prostredia so stabilným, transparentným a predvídateľným rámcom a efektívnou verejnou správou. Na odbúranie prekážok v oblasti investícií bude potrebné odstrániť viaceré nedostatky v oblasti verejného obstarávania a pri overovaní a výbere projektov. Slovensko by malo zatraktívniť ďalšie sektory pre priame zahraničné investície, čo by mohlo zvýšiť jeho odolnosť proti globálnym otrasom,“ píše sa v správe, ale aj odporúčaniach, ktoré zverejnila komisia. Práve regulačné prekážky v podnikateľskom prostredí a nízka efektivita verejnej správy tvoria bariéru pri lákaní investícií do krajiny, ale aj v čerpaní eurofondov.
Odporúčania Európskej komisie pre Slovensko na rok 2016
- Znížiť štrukturálny defi cit, zvýšiť nákladovú efektívnosť zdravotníctva a zlepšiť daňovú disciplínu.
- Zlepšiť šance na zamestnanie pre dlhodobo nezamestnaných a uľahčiť zamestnávanie ženám.
- Zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania,zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania a viac zapojiť rómske deti do vzdelávania.
- Skvalitniť a zmodernizovať procesy verejného obstarávania – Zlepšiť riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe, posilniť efektívnosť súdnictva a znížiť prekážky pre podnikanie.
„Napriek politickému úsiliu stále platí, že administratívne a regulačné prekážky škodia podnikateľskému prostrediu. Efektívnosť a účinnosť verejnej správy je obmedzovaná chýbajúcim strategickým plánovaním, problémami v riadení ľudských zdrojov a nedostatočným využívaním elektronických riešení. Vymáhateľnosti zmlúv a využívaniu konkurzných konaní bránia zdĺhavé a zložité súdne postupy. Slovenské i zahraničné spoločnosti sa v prieskumoch stále ponosujú na časté zmeny a neprehľadnosť legislatívy a zložité administratívne postupy, ktoré môžu odrádzať prílev investícií. Náklady podnikov na dodržiavanie daňových právnych predpisov sa však znížili a prijímajú sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podporu podnikania. Realizovať ekonomický potenciál Slovenska bráni aj slabý prístup k celoživotnému vzdelávaniu a slabá schopnosť systému vzdelávania reagovať na potreby trhu práce, ktorá sa premieta do nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, čo brzdí rast a zamestnanosť,“ komentuje súčasnú situáciu komisia v Správe o Slovensku.
Narastajúce regionálne rozdiely, chýbajúce cesty
Krajina má značné problémy aj s regionálnymi rozdielmi. Na jednej strane bohatá Bratislava, a potom zvyšok Slovenska, kde mnohokrát pre chýbajúcu infraštruktúru neprichádzajú investori. Vznikajú tak hladové doliny, v ktorých je len veľmi ťažké nájsť si prácu. „Atraktívnosť stredoslovenského a východoslovenského regiónu pre súkromné investície trpí v dôsledku problematickej fyzickej infraštruktúry. Fragmentovaná sieť cestných komunikácií škodí investíciám najmä v stredoslovenskom a vo východoslovenskom regióne a zvyšuje regionálne hospodárske rozdiely. Prílev priamych zahraničných investícií má tendenciu sústreďovať sa v okolí Bratislavy, zatiaľ čo stredoslovenskému a východoslovenskému regiónu sa nedarí prilákať čo i len domáce súkromné investície,“ tvrdí komisia.
Junckerov balíček by tak mohol Slovensku pomôcť naštartovať investície aj v týchto oblastiach. „Škrty súkromných aj verejných investičných výdavkov od začiatku krízy prehlbujú regionálne rozdiely a môžu ohroziť budúci hospodársky rast. Nerovnomerné rozdelenie investícií medzi regiónmi prehlbuje regionálne rozdiely,“ komentuje komisia. Index kvality infraštruktúry Svetového ekonomického fóra (2015) ukazuje, že vnímaná kvalita cestnej infraštruktúry bola v roku 2013 výrazne pod priemerom EÚ. Tento údaj je odrazom skutočnosti, že hustota diaľničnej siete 8,6 km na 1 000 km2 patrí medzi najnižšie v EÚ. Členské štáty s nižšou hustotou diaľničnej siete (všetky okrem Poľska) majú okrem toho podstatne nižšiu hustotu obyvateľstva, čo môže vysvetľovať ich redšie diaľničné siete. Existujúca diaľničná sieť vykazuje takisto výrazné regionálne rozdiely, pričom v regiónoch stredného a východného Slovenska existuje len jedna, značne prerušovaná diaľničná os. To vedie k preferovanému umiestňovaniu výrobných prevádzok na západné Slovensko, čím sa prehlbuje ekonomická priepasť medzi regiónmi.
Hlavné investičné prekážky
Celkovo od vypuknutia krízy možno sledovať nielen na Slovensku, ale aj v ostatných európskych krajinách pokles investícií. Prílev priamych zahraničných investícií výrazne klesol v dôsledku celosvetovej finančnej krízy a verejné investície na Slovensku boli historicky nižšie ako v iných krajinách regiónu. V dôsledku krízy došlo k poklesu súkromných investícií, a to viac než pri verejných investíciách, najmä čo sa týka prílevu priamych zahraničných investícií, ktoré dosiahli v priemere 7,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2004 až 2008, ale klesli na 2,1 percenta HDP v rokoch 2009 až 2014. Verejné investície na Slovensku dosiahli v priemere 3,5 percenta HDP v období rokov 2000 až 2014 v porovnaní s úrovňou 4,2 percenta v susedných krajinách.
V snahe vypracovať prehľad prekážok pre investovanie v členských štátoch komisia nedávno uverejnila špecifické profily krajín. Komisia upozorňuje najmä na obmedzenú súťaž pri verejných obstarávaniach, čo spôsobuje konflikty záujmov a súťažné špecifikácie šité na mieru. Vlani bolo 15 percent verejných zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania bez výzvy na predkladanie ponúk. V dôsledku toho sa Slovensko umiestňuje medzi krajinami EÚ s najvyššou mierou využívania tohto mimoriadneho postupu. Počet zákaziek zadaných v obstarávaniach s jediným uchádzačom, naopak, klesol zo 41 percent všetkých zákaziek v roku 2013 na 32 percent v roku 2015, hoci sa stále pohybuje výrazne nad priemerom EÚ, čo je nad hodnotou 23 percent. „Hromadné verejné obstarávanie na ústrednej, miestnej alebo odvetvovej úrovni môže zlepšiť koordináciu a viesť k úsporám. Do dnešného dňa však bolo len 5 percent obstarávaní na Slovensku hromadných, t. j. realizovaných spoločne pre viac ako jedného obstarávateľa,“ tvrdí komisia.
„Príčinami sú nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočná odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a naduznávanie kritéria najnižšej ceny. Nedostatky v niektorých oblastiach, ako je vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, ako aj dlhotrvajúce obavy týkajúce sa kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov,“ dodala komisia. Preto odporúča, aby sa verejné súťaže s najnižšou cenou nahradili obstarávaniami orientovanými na kvalitu a zlepšilo sa stíhanie nezákonných praktík pri verejnom obstarávaní.
Predchádzajúce vlády prijali viacero opatrení, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Komisia však s odstupom času zhodnotila, že ich realizácia v praxi a následne výsledky sa veľmi nedostavili. V roku 2011 pritom Radičovej vláda schválila Strategický plán boja proti korupcii, ktorý zahŕňa preventívne opatrenia, ako napríklad zverejňovanie štátnych zmlúv. Podporuje tiež väčšiu transparentnosť súdnych rozhodnutí a stanovenie jasných pravidiel pre verejné obstarávanie. V roku 2014 bol schválený aktualizovaný plán, ktorý vychádza z hodnotení Pracovnej skupiny OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie vstúpil do platnosti začiatkom roka 2015. „Slovensko má však slabú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide začatie trestných stíhaní korupcie. Počet podaných žalôb v prípadoch spojených s korupciou bol v období rokov 2011 až 2014 nízky. Zatiaľ čo prípady štátnych úradníkov obžalovaných z úplatkárstva viedli k odsúdeniu v 80 až 90 percentách prípadov, percento podmienečných odsúdení je aj naďalej vysoké. Prípady vysokopostavených osôb, ktoré sa dostanú pred súd, sú naďalej veľmi zriedkavé,“ uviedla komisia.
Hlavné priority, ktoré štát podporí z eurofondov
- podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie
- infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest
- rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce
- udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov
- moderná a profesionálna verejná správa
Zmeny musia prísť aj vo verejnej správe. „Kvalita verejnej správy je už dlhodobo v pozornosti komisie, keďže ovplyvňuje efektívnosť rozdeľovania zdrojov a stav podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska práve efektívna a dôveryhodná verejná správa môže napomôcť aj dobiehaniu úrovne západoeurópskych krajín a to nielen, čo sa týka zvyšovania HDP, ale aj kvality infraštruktúry, dôveryhodnosti inštitúcií či výzoru našich miest a obcí,“ tvrdí Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Dôležitá digitalizácia
Komisia považuje za mimoriadne dôležité na Slovensku pokračovať v digitalizácii štátnej správy. „Slovensko pomaly napreduje v digitalizácii verejnej správy, ale využívanie služieb elektronickej verejnej správy (e-Government) je aj napriek potenciálne silnému dopytu po digitálnych službách stále nízke. Existuje priestor na modernizáciu a digitalizáciu verejných služieb vrátane služieb poskytovaných zdravotníckymi systémami. Služby elektronickej verejnej správy pre bežné podnikateľské operácie sú naďalej nedostatočne rozvinuté a jednotný kontaktný bod pre poskytovateľov služieb sa nepremietol do komplexného portálu elektronickej verejnej správy,“ skonštatovala komisia. V súčasnosti si prostredníctvom eGovernmentu môžu obyvatelia a občania na úradoch prostredníctvom internetu vybaviť štátne sociálne dávky, náhradné výživné alebo pomoc v hmotnej núdzi. Formou internetu je možné v Centrálnej ohlasovni nahlásiť zmenu trvalého alebo prechodného pobytu. Podnikatelia prostredníctvom internetu môžu vybaviť dokumenty týkajúce sa medzinárodného obchodu pri exporte a dovoze tovaru. Každý, kto chce elektronicky komunikovať s úradmi, musí na to použiť občiansky preukaz s čipom nazývaným elektronická identifikačná karta (eID).
Vlani spustili IT odborníci kampaň slovensko.digital, ktorá volá po väčšej transparentnosti, jednoduchosti, prepojenosti a štandardnejších cenách v štátnych obstarávaniach informačných technológií. Cieľom tejto kampane je zlepšiť využitie 900 miliónov eur z fondov EÚ v novom programovom období 2014 – 2020, a to vzhľadom na pomerne slabé výsledky dosiahnuté počas predchádzajúceho obdobia, v ktorom sa minula rovnaká suma. Aj podľa medzinárodných porovnaní (index DESI) zaostávame v kvalite elektronických služieb štátu. To znamená: čo všetko vie občan so štátom vybaviť elektronicky a či je to jednoduché. Tam nedosahujeme ani priemer EÚ. Pri pohľade na lídrov digitalizácie (Estónsko, Veľká Británia, USA) tiež zaostávame v odhodlaní zavádzať nové postupy do riadenia štátneho IT.