Výsledok nie je možné predpovedať. Priemer posledných prieskumov podľa denníka Financial Times v rámci štatistickej odchýlky favorizoval tábor tých, čo chcú vystúpiť. Proti EÚ by hlasovalo 45 percent Britov, za 44. Ostatní boli nerozhodnutí.
„Keď vystúpime, bude to skutočné riziko pre našu ekonomiku,“ vyhlásil v posledný deň kampane britský konzervatívny premiér David Cameron. Za nezmysel označil tvrdenie bývalého londýnskeho starostu Borisa Johnsona, ktorý podporuje brexit, že piatok bude dňom nezávislosti. „Celá debata predsa svedčí o našej suverenite,“ povedal Cameron pre televíziu BBC.
Bez ohľadu na výsledok referenda sa bude musieť Európska únia zamyslieť nad svojou budúcnosťou. A bude to aj veľká úloha pre Slovensko. Od 1. júla predsedá EÚ. Aj keď Briti povedia únii áno, Slovensko bude riešiť, ako zaviesť do praxe dohodu Londýna s Bruselom, s ktorou súhlasili lídri EÚ vo februári. Tá do istej miery umožňuje Británii obmedziť migráciu v rámci EÚ a posilňuje právomoci Londýna aj v iných oblastiach.
Keď sa Briti vyslovia za brexit, únia bude musieť riešiť problém, ktorý ešte v jej dejinách nenastal. Odchod jedného z členov. Aj mnohí diplomati v Bruseli priznávajú, že o tom, ako bude vyzerať celý proces, majú len vágnu predstavu.
Existuje pritom riziko dominového efektu. Kto bude ďalší po Británii? Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky britského think- tanku Bruges Group si až 80 percent opýtaných Britov myslí, že prípadný brexit otvorí tzv. Pandorinu skrinku. Inými slovami, podľa britského vzoru budú chcieť z únie vystúpiť aj ďalšie nespokojné krajiny spoločného európskeho bloku. Iba 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že by to skôr malo efekt postupného zbližovania únie.
Christian Schweiger, profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii, pre Pravdu potvrdil, že prípadný brexit nasmeruje viaceré európske krajiny k nacionalizmu. „A to sa absolútne prieči samotnej filozofii, prečo jednotné spoločenstvo štátov vôbec vzniklo. Napriek slabinám, ktoré únia má, myslím teraz na nezodpovednú hospodársku politiku, ktorú v minulých rokoch nikto neustrážil, tak priniesla mier a relatívnu ekonomickú stabilitu na európskom kontinente za posledných takmer 60 rokov. Návrat k nacionalistickému nepriateľstvu, ktoré charakterizovalo obdobie pred koncom druhej svetovej vojny, by bol katastrofou pre budúcnosť Európy. V dobe globalizácie môžu práve ekonomiky štátov európskej 28 ťažiť z jednotného integrovaného trhu," povedal Schweiger.
Zástancovia brexitu tvrdia, že sa krajina odčlenením od zvyšku únie oslobodí od prebyrokratizovaného prostredia, čím zníži množstvo regulačných zaťažení, ktoré obmedzujú biznis. Nechcú už do Bruselu posielať „ani euro", a sú za obmedzenie migrácie. Vlani prišlo podľa údajov britského štatistického úradu do Británie 330-tisíc nových prisťahovalcov.
Ekonomický kolaps po brexite?
Podľa Fréderica Gonanda, ktorý pôsobí na parížskej univerzite Paris-Dauphine, by britský odchod z EÚ mohol oslabiť tamojšiu ekonomiku v najbližších 15 rokoch o viac ako sedem percent. Tento pokles zažilo tamojšie hospodárstvo v krízových rokoch 2008 až 2009. Napríklad britská centrálna banka vidí riziko, že brexit by mohol zvýšiť náklady na požičiavanie si, oslabiť britskú menu a sprísniť podmienky poskytovania hypotekárnych úverov.
Ak by Briti zahlasovali za vystúpenie krajiny z únie, reálne by trvalo podľa platnej Lisabonskej zmluvy dva roky, kým by k tomu krajina mohla pristúpiť. Potom je v hre viacero alternatív, ako by Briti kooperovali naďalej so zvyškom Európy, a úplne sa neodtrhli od 500-miliónového európskeho jednotného trhu. Najviac žiadaným scenárom u Britov je nórsky variant, keď by sa krajina stala súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA) ako Nórsko. Druhá možnosť je, že by fungovali na základe bilaterálnych obchodných dohôd ako Kanada, Turecko či Švajčiarsko. Tretia možnosť je WTO scenár, ktorý nevyžaduje žiadne špecifické dohody. Inými slovami, vzťahy by fungovali na úrovni bežných partnerov z WTO, ako napríklad s Ruskom a Brazíliou.
Ak by Briti z únie vystúpili, museli by nanovo vyjednať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami, vrátane Slovenska. Takmer polovica britského exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie, predstavuje zhruba 10 percent z celkového vývozu. Dopady na Slovensko v prípade brexitu by mohli byť z tohto dôvodu len minimálne. Národná banka Slovenska vypočítala, že do roku 2020 by úroveň slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,34 percenta menej (v porovnaní s aktuálnou predikciou), čo by orientačne mohlo znamenať o približne 5,3-tisíc menej vytvorených pracovných miest. Ceny by mohli byť vyššie o 0,4 percenta.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble si myslí, že brexit by bol ekonomickým jedom nielen pre samotných Britov, ale celú Európu. „Nastali by roky najťažších rokovaní, ktoré by boli veľmi náročné aj pre EÚ. Roky by sme mali neistotu, ktorá by bola jedom pre ekonomiku Veľkej Británie, európsky kontinent a taktiež globálnu ekonomiku," povedal Schäuble pre britskú televíznu stanicu BBC.
Ťažká noc pre bankárov
Obchodné divízie najväčších svetových bánk ako sú Citi, Deutsche Bank, JPMorgan, Goldman Sachs, HSBC, Barclays, Royal Bank of Scotland (RBS) či Lloyds budú dnes v najväčšej pohotovosti. Po zatvorení volebných miestností v Británii budú pracovať celú noc, aby mohli promptne reagovať na vývoj na trhoch. Odborníci očakávajú, že to bude noc plná otrasov a najrušnejších hodín od tzv. Čiernej stredy v roku 1992, keď sa libra prudko prepadla a Británia musela vystúpiť z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov. Hlasovanie za odchod môže rozpútať otrasy a vyvolať zmätok na devízových, dlhopisových aj akciových trhoch, a takisto má potenciál „otestovať" fungovanie počítačových systémov a búrz.
Aj britská centrálna banka, Bank of England, bude mať v noci z 23. na 24. júna pohotovosť. „Predpokladám, že v prípade brexitu libra oslabí a bude sa obchodovať v pásme 1,36 až 1,41 k euru, skôr však bližšie k nižšej z týchto hodnôt. Naopak, ak by viac získal tábor priaznivcov za zotrvanie, bude sa mena nachádzať v rozpätí 1,40 až 1,45 k euru," tvrdí Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank. „Dôležitou otázkou je reakcia z Bank of England a Európskej centrálnej banky. V prípade, že by akciový index FTSE, alebo britská libra poklesli o viac ako päť percent, klesnú sadzby najmenej o 25 bázických bodov, možno aj o 50. Súčasťou bude i neobmedzená likvidita dodávaná na trhy zo strany Európskej centrálnej banky a amerického FED-u. I tak je však ďalší vývoj po znížení sadzieb otázny. Ak totiž nedokáže tento krok zastaviť trh, ocitneme sa späť v roku 1992, keď došlo k prudkému pádu britskej libry," doplnil Jakobsen.