Agentúra DPA v tejto súvislosti poukazuje na viaceré zo súčasných modelov spolupráce jednotlivých krajín s EÚ. Pripomína tiež, aké kroky budú musieť Londýn a EÚ podniknúť, kým prípadný úspech odporcov členstva v referende prinesie očakávaný výsledok.
Jednou z alternatív, ktoré podľa DPA v prípade Británie „prichádzajú teoreticky do úvahy“, je model vzťahov medzi EÚ a Nórskom. Táto škandinávska krajina sa prostredníctvom osobitnej dohody začlenila do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) s voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Ako člen tohto bloku je úzko naviazaná na EÚ, čo prináša výhody, ale aj nevýhody.
Nórsko môže v rámci EHP využívať voľný prístup na vnútorný trh EÚ, podmienkou je však dodržiavanie pravidiel EÚ ohľadne slobody pohybu pracovníkov a voľného pohybu služieb. Nóri navyše musia v súčasnosti prispievať ročne sumou 388 miliónov eur na podporu 15 najmenej bohatých krajín EÚ.
Napriek previazanosti s EÚ prostredníctvom EHP nemá Nórsko právo hlasovať v rozhodovacích orgánoch EÚ a nemôže tak nijako ovplyvniť nadnárodnú legislatívu, ktorou sa musí riadiť. Jednou z možností je aj prevzatie modelu Švajčiarska, ktorého úzke vzťahy s EÚ upravuje približne 120 samostatných dohôd.
Táto alpská krajina má napríklad priamy prístup k viacerým dôležitým sektorom vnútorného trhu EÚ. Podobne ako Nórsko musí pritom dodržiavať mnohé z pravidiel dvadsaťosmičky a poskytovať finančné príspevky.
Švajčiarsko platí okrem iného za to, že patrí do Európskeho výskumného priestoru, a prispieva tiež na projekty s cieľom „znížiť ekonomické a sociálne rozdiely v rozšírenej EÚ“.
Podľa DPA môže byť švajčiarsky model pre Britániu zaujímavý, a to predovšetkým vtedy, ak jej umožní aj prístup k sektoru finančných služieb EÚ. Ako však dodáva, je vysoko nepravdepodobné, že by EÚ ešte raz ponúkla nejakej krajine podobný model ako Švajčiarsku, keďže je považovaný za príliš zložitý.
Ďalší spomenutý model sa týka Kanady, ktorá má s EÚ uzavretú dohodu o voľnom obchode. Tá je obsiahlejšia než ktorákoľvek z predošlých dohôd tohto druhu, v prípade Británie vysoko dôležitú oblasť služieb však neupravuje.
Pokiaľ by sa Británia s EÚ nedohodla na žiadnom osobitnom modeli spolupráce, vzájomné obchodovanie by sa riadilo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Prístup na vnútorný trh EÚ by mala v takom prípade obmedzený rovnako ako napríklad pri obchodovaní s Novým Zélandom, konštatuje DPA.
Takáto možnosť by bola zrejme katastrofou predovšetkým pre britské finančníctvo. Referendum o budúcnosti členstva v EÚ sa uskutoční v Británii budúci štvrtok. Kroky nasledujúce po prípadnom schválení vystúpenia Británie z EÚ sú prinajmenšom v hrubých rysoch načrtnuté v tzv. Lisabonskej zmluve z roku 2009.
Británia bude musieť najskôr oznámiť svoj zámer vystúpiť z únie ostatným členom, na čo hlavy štátov a vlád, s vylúčením britského premiéra, stanovia podobu príslušných rokovaní. Európska komisia alebo iné určené grémium následne prerokuje s Britániou podrobnosti ukončenia členstva, ako aj rámec budúcich vzťahov krajiny s EÚ.
Výslednú dohodu musí odsúhlasiť kvalifikovanou väčšinou Európska rada a Európsky parlament. V prípade, že rokovania neprinesú dohodu ani dva roky od oznámenia zámeru vystúpiť z EÚ a nebudú predĺžené, Británia prestane byť členom automaticky.
Pre a proti brexitu: Takto argumentujú oba tábory
Máloktorý volebný analytik sa odváži predpovedať výsledky referenda o členstve Británie v Európskej únii, ktoré sa bude konať vo štvrtok 23. júna. Prieskumy ukazujú takmer rovnakú podporu oboch táborov, rozhodnúť by tak mohli osobné pocity voličov, udalosti z posledných dní pred hlasovaním či aj účasť počas samotného dňa referenda.
Skupiny vedúce kampane za tzv. brexit a proti nemu chcú však Britov presvedčiť aj argumentmi. Najvýznamnejšie z nich priniesla agentúra DPA:
ZA BREXIT:
- Kontrola nad hranicami: Imigrácia je s odstupom najvýznamnejším argumentom odporcov EÚ. Británia síce nepatrí do schengenského priestoru, občanom členských štátov EÚ však nemôže zakázať, aby do krajiny pricestovali a pracovali v nej. Niektorí Briti vnímajú s nevôľou najmä prisťahovalcov z východnej Európy, ktorí údajne prichádzajú kvôli sociálnym dávkam.
- Náklady: Kampaň za odchod z EÚ (Vote Leave – Hlasujte za vystúpenie) vyrátala, že únia stojí Britániu 350 miliónov libier za týždeň, čo je viac ako 450 miliónov eur. A do roku 2020 by sa to malo ešte výrazne zvýšiť.
- Vlastná legislatíva: Na to, čo prichádza z Bruselu, sa mnohí Briti pozerajú tradične kriticky. Tým skôr, ak ide o reguláciu, normy a zákony. Odporcovia EÚ chcú, aby Londýn znova rozhodoval sám o všetkom od stavebných predpisov po pracovný trh.
- Obchod: Európska únia síce pripravuje dohody o voľnom obchode s USA a Kanadou, no samostatné dohody napríklad s Čínou a Indiou nie sú pre niektorých členov EÚ prijateľné, kritizujú stúpenci brexitu.
PROTI BREXITU:
- Obchod: Pre zástancov EÚ je ekonomika jasne najväčším plusom únie. Od obchodu s EÚ závisia tri milióny pracovných miest, uviedla ich kampaň Britain stronger in Europe (Británia silnejšia v Európe). K tomu treba prirátať denne investície v miliónovej výške. Za každú libru, ktorú Londýn dáva do Bruselu, tak príde späť takmer desať libier. Brexit by mohol výrazne zdražiť napríklad cestovanie a potraviny.
- Pracovné práva: Ochrana matiek, dovolenky a tak ďalej – EÚ zaručuje zamestnancom niečo, čo by inak mohlo byť spochybňované. Ide o podstatný argument predovšetkým pre sociálnych demokratov z Labouristickej strany.
- Zahraničná politika: Spoločenstvo 28 štátov má väčšiu váhu než jednotlivá krajina. To, aby Briti zostali v EÚ, si okrem iných želajú aj Spojené štáty – a vzťahy s Washingtonom sú pre Londýn tradične mimoriadne dôležité.
- Bezpečnosť: Aj boj proti terorizmu je v EÚ efektívnejší, jednak priamo v Sýrii, ako aj doma, tvrdia mnohí zástancovia zotrvania v EÚ. Britské spravodajské služby MI5 a MI6 sú za to, aby Británia ostala v únii. Bezpečnostné a policajné zložky si tak môžu jednoduchšie vymieňať informácie.