Pravda oslovila všetky rezorty a zdá sa, že dominujúcimi jazykmi vo výbave ministrov sú angličtina, ruština a nemčina. Aj keď mnohí s angličtinou problém nemajú, väčšina pre istotu na oficiálnych zasadnutiach uprednostní slovenčinu. Nie je totiž nevyhnutné, aby rokovanie viedli v angličtine alebo v inom svetovom jazyku, keďže je zabezpečené simultánne tlmočenie do 23 jazykov EÚ. Schopnosť rozprávať v inom jazyku je však nepochybne dôležitá, minimálne pri neformálnych stretnutiach s kolegami z iných štátov či oficiálnom zvítavaní sa s nimi, alebo aj pri spoločnom fotografovaní. Navyše po skončení každého rokovania budú musieť slovenskí ministri predstúpiť aj pred zahraničných novinárov.
V anglickom jazyku je zvyknutý rokovať šéf diplomacie Miroslav Lajčák. „Plynule hovorí po anglicky, rusky, nemecky, slovanskými jazykmi Balkánu a tiež po bulharsky. Pri rokovaniach bude primárne hovoriť po anglicky, v individuálnych kontaktoch s partnermi z EÚ podľa potreby používa aj nemčinu,“ uviedol jeho hovorca Peter Stano.
So zahraničnými novinármi v Bruseli sa v angličtine rozpráva aj minister financií Peter Kažimír. Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák si trúfa v angličtine viesť i horúce ministerské rokovania, ktoré sa budú týkať aj migrácie. S angličtinou nemá problém minister dopravy Roman Brecely, ktorý ju ovláda aj vďaka viacročnému pobytu v USA. Podobne sa s týmto jazykom kamaráti minister zdravotníctva Tomáš Drucker či minister kultúry Marek Maďarič.
Nie všetci však budú zasadnutia ministrov viesť v cudzom jazyku, ako to majú vo zvyku napríklad Holanďania, Švédi, Dáni či Fíni. Minister hospodárstva Peter Žiga napríklad podľa jeho hovorcu aktívne ovláda angličtinu a nemčinu, angličtinu však bude používať skôr na neformálnych rokovaniach. Pri tých oficiálnych aj kvôli odbornej terminológii využije tlmočenie.
„Ak minister neovláda jazyk na suverénnej úrovni, tak je určite vždy lepšie využiť tlmočenie. Je to bežná prax. Ďalší dôvod, prečo ísť na istotu tlmočenia, je aj to, že sa na rokovaní používa pomerne zložitá technická terminológia,“ hovorí Zuzana Gabrižová z portálu euractiv.sk.
Pri neformálnych stretnutiach je však podľa nej obrovskou výhodou, ak minister ovláda minimálne angličtinu alebo iný rokovací jazyk bez toho, aby potreboval tlmočníka. „Znamená to inú kvalitu komunikácie s kolegami a možnosť dotiahnuť niektoré veci, dovysvetliť si ich, prípadne sprostredkovať politické stanoviská, ktoré nezaznejú na oficiálnom rokovaní,“ pripomína Gabrižová.
Ak minister neovláda jazyk na suverénnej úrovni, tak je určite vždy lepšie využiť tlmočenie. Je to bežná prax.Zuzana Gabrižová, portál euractiv.sk
Aj minister školstva Peter Plavčan síce podľa tlačového odboru hovorí po anglicky a rusky, na pondelkovom rokovaní ministrov školstva v Bruseli pri diskusii o predchádzaní radikalizácii mladých však hovoril po slovensky. „Počas slovenského predsedníctva bude používať predovšetkým anglický jazyk, a to v takom rozsahu, ako mu to umožní daná situácia, ale aj protokol a medzinárodné zvyklosti,“ tvrdí tlačový odbor rezortu školstva.
Medzi svetovými jazykmi, ktoré na rôznej úrovni zvládajú ministri, jednoznačne dominuje angličtina. Výnimkou je ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá si je istejšia v nemčine. „V nemčine prednášala, publikovala a v nemčine môže pokojne viesť aj rokovanie,“ uviedol jej hovorca Peter Bubla.
Viacerí ministri a štátni tajomníci v týchto dňoch svoje jazykové schopnosti ďalej trénujú. Angličtinu si napríklad stále vylepšuje minister životného prostredia László Sólymos či štátny tajomník rezortu školstva Erik Tomáš.
Premiér Robert Fico, ktorý hovorí po anglicky, rokovania šéfov štátov a vlád viesť nebude, tie riadi šéf Európskej rady Donald Tusk. Napriek tomu Fica čaká začiatkom júla predstavenie priorít slovenského predsedníctva v Európskom parlamente. Aký jazyk si pri svojom vystúpení zvolí, nie je zatiaľ jasné. „V Európskom parlamente je bežné hovoriť v národnom jazyku, robia to aj naši europoslanci,“ hovorí Gabrižová. Na druhej strane mnohí politici pri svojich vystúpeniach jazyky často striedajú, vystúpia napríklad vo svojom a na otázky odpovedajú podľa potreby v inom.
Ministri si však musia natrénovať nielen cudzie jazyky. Aj dnes bude celá vláda v Bruseli na rokovaní s Európskou komisiou, kde sa budú tiež „zaúčať“ v tom, aké sú postupy a zvyklosti pri riadení zasadnutí. Okrem toho každého ministra čaká ešte aj individuálna stáž v Bruseli, v rámci ktorej dostanú aj krátky mediálny tréning. Slovenskí ministri totiž budú v mene EÚ vystupovať pred zahraničnými novinármi počas všetkých zasadnutí ministrov, či už na formálnych v Bruseli, alebo na neformálnych v Bratislave. Do začiatku predsedníctva by mal každý absolvovať ešte špecializovaný tréning na vylepšenie „prezentačných, komunikačných a negociačných zručností“.
Podľa Gabrižovej naši ministri skúsenosti s niečím takým, ako bude predsedníctvo v EÚ, zatiaľ nemajú. „Potrebujú získať špecifické zručnosti. Je to niečo, čo sa nedá úplne naučiť, ak človek nemá skúsenosti z medzinárodného prostredia a veľkých inštitúcií, iba tak, že si to vyskúša,“ pripomína Gabrižová. Na druhej strane aj takéto skúsenosti môžu pomôcť do budúcnosti štátnu správu viac skultivovať.