Celkové výdavky na predsedníctvo by nemali presiahnuť 70 miliónov eur, čo bude jednoznačne menej, ako keď túto úlohu plnili ostatné tri štáty visegrádskej štvorky (Česko, Poľsko, Maďarsko).
To, aký dojem Slovensko zanechá, bude závisieť napríklad aj od jednotlivých ministrov, ktorí budú viesť rokovania a potom čeliť otázkam novinárov zo svetových médií. Vysvetľovať im budú nie slovenské stanoviská a pozície, ale tie spoločné, na ktorých sa ministri celej dvadsaťosmičky dohodnú alebo nedohodnú. A k dohode medzi štátmi s rôznymi záujmami by ich mali priviesť práve naši diplomati a ministri.
„Predsedníctvo nikdy nie je obdobím, keď si predsednícke štáty presadzujú svoje. Ak aj má krajina vyhranený postoj k migračnej kríze, otázkou bude, ako dokáže zvládnuť čestného sprostredkovateľa riešení,“ upozorňuje spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli Ondrej Houska. Prípadné nešťastné či nediplomatické výroky nezostanú len v „domácej“ kuchyni, ale šíriť sa budú cez médiá do sveta.
Slovensko sa predbežne chce sústrediť na štyri oblasti – ekonomické a finančné záležitosti, modernizáciu a energetickú úniu, riešenie problémov migrácie a politiku obchodných dohôd a rozširovania EÚ. Ambíciou bude zatraktívniť pobyt v únii vysokokvalifikovaným migrantom, akými sú napríklad zakladatelia startupov.
„Naše predsedníctvo bude buď úspechom, alebo hanbou Slovenska. Nie vlády či politických strán, ale Slovenska,“ konštatoval včera minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, keď priority predstavoval v parlamente.
Analytici pripomínajú, že spôsob vedenia rady EÚ ovplyvní hlavne britské referendum o zotrvaní v únii, ale aj migračná kríza. Referendum už určilo termín pre schválenie programu predsedníctva našou vládou, ktoré bude 30. júna, čo je týždeň po britskom ľudovom hlasovaní.
„Myslím si, že prijatie akéhokoľvek detailnejšieho programu pred vyhlásením výsledkov referenda vo Veľkej Británii by bolo nezodpovedné, pretože pôjde o fundamentálnu zmenu, ktorá zatrasie Európskou úniou či už z inštitucionálneho hľadiska, ako aj z hľadiska prerokovaných prioritných tém počas nášho predsedníctva,“ reagoval Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Ak Veľká Británia zostane členom EÚ, našou úlohou bude napĺňať dohodu únie s Britániou. Poukazuje na to riaditeľ českého Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM Vladimír Bartovic. „Ak by sa v referende rozhodlo o vystúpení z únie, tak by sa celá pozornosť presunula na tému odchodu a zatienilo by to aj slovenské predsedníctvo. Vzbudilo by to aj ,blbú náladu‘ v EÚ a slovenské predsedníctvo by sa s tým muselo vyrovnávať,“ poznamenal Bartovic.
Ústredné témy, na ktoré sa mieni Slovensko počas predsedania EÚ sústrediť, považuje šéf českého inštitútu za prirodzené. Najzložitejšia je podľa neho tá, ktorá hovorí o udržateľnej migračnej a azylovej politike. Slovensko totiž patrí medzi krajiny, ktoré spolu s Maďarskom, Českom a Rumunskom vlani hlasovali proti povinným kvótam na prerozdelenie utečencov.
Spolu s Maďarskom sme tiež podali žalobu proti kvótam na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Ako predsedajúca krajina však Slovensko bude musieť napriek svojim vlastným záujmom hľadať spoločné riešenia medzi členskými krajinami s rozdielnymi postojmi.
„Bude to veľmi zložité, lebo pozícia Slovenska je vyhranená. Keby robilo kroky, ktoré by boli v prospech národného záujmu, mohlo by čeliť veľmi veľkej kritike, že si neplní úlohy predsedajúcej krajiny. Toto bude asi najsledovanejšia oblasť zo slovenského predsedníctva,“ mienil Bartovic.
Zuzana Gabrižová z portálu Euractiv.sk dodala, že niektoré témy sa podarí počas predsedníctva uzavrieť, väčšina však zostáva rozpracovaných počas predchádzajúcich predsedníctiev. „Súčasné holandské predsedníctvo pravdepodobne politicky dotiahne tému pohraničnej stráže, potom počas nášho pôsobenia sa to bude uvádzať do života, na jeseň to má byť operačne funkčné. Ešte sú tu finančné otázky eurozóny, banková únia, tam je potrebné finalizovať dohodu, okrem toho rôzne aspekty energetického balíčka, ktoré boli rozpracované,“ konkretizovala Gabrižová.
Hoci najdôležitejšie rokovania budú v Bruseli, časť podujatí a neformálne rokovania ministrov sa chystajú do Bratislavy. V hlavnom meste sa očakáva v priebehu polroka približne 200 akcií, na ktoré pricestuje asi 20-tisíc ľudí. Mnohí z nich budú na Slovensku prvý raz a ambíciou slovenskej diplomacie je, aby to pre nich bola inšpirácia vrátiť sa.
„Chceme dobre odprezentovať krajinu, lebo je to dôležitá investícia, aby z tých 20-tisíc ľudí bolo o pár rokov stotisíc,“ povedal splnomocnenec vlády pre predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.