Existujúce pravidlo, že žiadosť rieši prvá krajina, kam uchádzač vstúpi, má byť podľa očakávania doplnené o krízový mechanizmus prerozdeľovania do ďalších štátov EÚ, spúšťaný automaticky v prípade vysokého počtu žiadateľov.
Krajiny sa budú môcť zo systému dočasne vyplatiť sumou 250 000 eur za jedného z odmietnutých žiadateľov. O návrhu komisie bude rokovať europarlament a tiež členské krajiny EÚ, kde nemá podobné riešenie jednoznačnú podporu.
Krajiny V4 návrh odmietli
Zástupcovia krajín Vyšehradskej skupiny (V4) odmietli na rokovaní v Prahe návrh Ena prerozdeľovanie migrantov, informuje česká spravodajská televízia ČT24.
Podľa českého ministra zahraničných vecí Lubomíra Zaorálka nemala EK predkladať niečo, čo Európu rozdeľuje. Zástupcovia ďalších krajín V4 označili návrh za vydieranie. Zaorálek uviedol, že na poslednom zasadnutí ministrov vnútra EÚ sa rozhodlo, že ďalšie kroky únie v riešení utečeneckej krízy budú vychádzať z toho, na čom sa zhodla celá dvadsaťosmička. Preto ho terajšie rozhodnutie EK „nemilo prekvapilo“.
„Komisia by nemala predkladať niečo, čo nás rozdeľuje. Neviem, prečo sa máme vracať k starému sporu. Pripadá mi to nešťastné,“ uviedol šéf českej diplomacie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó návrh označil za neprípustný a postoj EK za vydieranie.
Šéf poľskej diplomacie Witold Waszczykowski poznamenal, že si stále nie je istý, či EK svoj návrh myslí vážne. Poľský minister vnútra Mariusz Blaszczak zasa vyhlásil, že návrhu chýba akýkoľvek zmysel a je v rozpore s právami členských krajín EÚ.
Komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn, ktorý sa v Prahe zúčastnil na rokovaní V4, označil návrh EK za kompromis rôznych postojov. Rozhodnutie bude na členských štátoch, dodal.
Krízové rozdeľovanie azylantov je podľa Poľska a Slovenska nezmysel
Poľsko a Slovensko kritizovali najnovšie úsilie Európskej komisie doplniť azylový systém Európskej únie o krízové rozdeľovanie žiadateľov. Je podľa nich nezmyselný a mimo realitu. Tento systém by bol podľa návrhu spustený automaticky v prípade vysokého počtu žiadateľov v niektorej členskej krajine. Nemecko naopak návrh komisie uvítalo.
Poľský minister vnútra Mariusz Błaszczak podľa agentúry Reuters vyhlásil, že návrhu chýba akýkoľvek zmysel a je v rozpore s právami členských krajín EÚ. Minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že tento krok brzdí úsilie únie vyriešiť migračnú krízu a nezodpovedá realite.
Kaliňák dodal, že načasovanie nového návrhu je problematické vzhľadom k úsiliu o dosiahnutie konsenzu o uzavretie migračných trás a dosiahnutiu dohody o utečencoch s Tureckom. „Uprostred týchto veľmi citlivých rokovaní je nastolený návrh, ktorá nás vrhá späť o deväť mesiacov a v niektorých ohľadoch nerešpektuje realitu,“ citoval slovenského ministra Reuters.
Nemecká vláda privítala návrh reformy azylového systému v Európe. „Balík návrhov ide správnym smerom,“ povedal hovorca kabinetu Steffen Seibert. Dokumenty chce Berlín ešte podrobne preskúmať.
Európska komisia chce zrušiť víza pre Turkov, rozhodnú štáty a EP
Európska komisia (EK) v stredu otvorila cestu k zrušeniu vízovej povinnosti pre tureckých občanov. Podpredseda komisie Frans Timmermans povedal, že rozhodnutie EK umožní členským štátom a Európskemu parlamentu víza do júna zrušiť, ak Ankara splní zostávajúce podmienky únie.
„Turecko urobilo pozoruhodný pokrok v plnení podmienok na zrušenie víz, obzvlášť v posledných týždňoch. Stále je však naliehavo potrebné v práci pokračovať, ale ak Turecko terajší postup zachová, môžu byť splnené aj zostávajúce podmienky,“ povedal Timmermans.
Turkov za ich tempo plnenia únijných podmienok ocenil aj eurokomisár pre vnútro a migráciu Dimitris Avramopulos, ktorý rovnako ako Timmermans upozornil, že stále ešte zostáva doriešiť niektoré body. „S porozumením toho, že všetky kritériá budú naliehavo splnené, sa komisia rozhodla navrhnúť, aby Turecko zaradili na zoznam bezvízových krajín. Komisia bude samozrejme naďalej sledovať plnenie spomínaných podmienok,“ povedal Avramopulos.
Správa o pokroku v plnení podmienok, ktorú komisia prijala, obsahuje aj opatrenia, ktoré Turecko na svojej ceste za zrušením víz ešte musí urobiť. Únia stanovila celkom 72 technických podmienok, ktoré Turecko musí pred zrušením víz splniť. Úplne otvorených zostáva podľa Timmermansa ešte päť kritérií. Sú to boj proti korupcii, ochrana dát, spolupráca súdov s únijnými štátmi, spolupráca s Europolom a protiteroristické zákony.
Už teraz je podľa komisie jasné, že Turecko nestihne včas zaviesť biometrické pasy, ktoré sú pre bezvízový styk podmienkou. Ankara ale bude prechodne vydávať biometrické pasy s krátkou dobou platnosti a od októbra potom už riadne pasy, ktoré budú celkom zodpovedať normám EÚ. Ak Turecko všetky podmienky splní a členské štáty spolu s Európskym parlamentom bezvízový styk odsúhlasia, budú môcť tureckí občania s biometrickými pasmi cestovať do schengenského priestoru bez víz. Jeho súčasťou je s výnimkou Británie a Írska celá EÚ a tiež neúnijné štáty Nórsko, Švajčiarsko, Island a Lichtenštajnsko. Zrušenie víz pre Turkov sa bude týkať pobytov do 90 dní.
Prísľub Európskej únie Turecku, že môže pri splnení všetkých podmienok dosiahnuť k 30.júnu bezvízový styk, je významnou súčasťou dohody, ktorú v marci EÚ uzavrela s Ankarou v snahe znížiť počty migrantov plávajúcich cez Egejské more do Grécka.
Turecko sa zaviazalo, že utečencov začne preberať späť. Únia za to sľúbila obnovenie prístupových rozhovorov alebo finančnú pomoc na zlepšenie situácie v tureckých utečeneckých táboroch. EÚ má tiež za každého z Grécka vráteného Sýrčana presídliť na svoje územie iného sýrskeho utečenca, ktorých je teraz v Turecku viac ako 2,5 milióna.
Európska komisia odporučila predĺženie kontrol vo vnútri Schengenu
Európska komisia v rámci schengenského priestoru bez vnútorných hraničných kontrol odporučila až šesťmesačné predĺženie kontrol na hraniciach piatich krajín EÚ kvôli regulácii migračných tokov. Návrh, ktorý má schváliť najbližší summit Európskej únie, sa týka Nemecka, Rakúska, Švédska, Dánska a Nórska, ktoré už takéto opatrenia uplatňujú.
Komisia dospela k tomuto odporúčaniu na základe zistení, že sa Grécko, ktoré slúžilo od minulého leta ako vstupná brána pre utečencov smerujúcich do Európy cez Turecko, zatiaľ v stanovenej trojmesačnej lehote nezbavilo všetkých vážnych nedostatkov v kontrole vonkajších hraníc EÚ.
Komisia upozornila, že to neznamená návrh na vylúčenie Grécka zo schengenského priestoru, teda na zavedenie letiskových či prístavných kontrol pohybu medzi Gréckom a zvyškom krajín systému.
Stredajšie odporúčanie sa netýka hraničných kontrol zavedených Francúzskom, zavedených v decembri po novembrových teroristických útokoch v Paríži. Táto otázka sa musí podľa komisie riešiť vzhľadom na povahu opatrenia zvlášť, rovnako ako problematika rakúskych kontrol hraníc s Talianskom, ktoré nesúvisia s prílivom utečencov z Grécka, ale z Afriky.
Európska komisia navrhla bezvízový styk EÚ s Kosovom
Európska komisia navrhla členským štátom Európskej únie, aby zrušili vízovú povinnosť pre občanov z Kosova cestujúcich do krajín únie. Až 90-dňový turistický pobyt má byť umožnený len Kosovčanom s biometrickými pasmi.
„Kosovo urobilo veľký pokrok,“ povedal komisár pre migráciu Dimitris Avramopulos. Komisár dúfa, že vlády jednotlivých členských štátov a Európsky parlament návrh rýchlo schvália. Ministerka zahraničia únie Federica Mogheriniová sa vo štvrtok stretne s kosovskými vodcami a vystúpi s prejavom v tamojšom zákonodarnom zbore, uviedla Európska komisia vo svojom vyhlásení.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ktoré najmladší štát Európy s približne 1,8 milióna obyvateľmi neuznáva. Krajina nie je členom Európskej únie a Brusel už tiež vylúčil, že by sa ním môže stať pred rokom 2020.
Avšak EÚ podpísala s Prištinou vlani v októbri stabilizačnú a asociačnú dohodu, ktorá síce nepredpokladá automaticky začatie rozhovorov o vstupe krajiny do únie, ale býva predstupňom jej budúceho členstva.