Je zjavné, že Slovensko nepodporí bruselský plán na výkupné za utečencov

, 04.05.2016 12:00
Jean–Claude Juncker
Jean–Claude Juncker, šéf Európskej komisie, ktorá by chcela pokutovať štáty EÚ za odmietnutie prevziať žiadateľov o azyl. Autor:

Sto odmietnutých utečencov by podľa návrhu Európskej komisie na pokutu za odmietnutie žiadateľa o azyl Slovensko stálo 25 miliónov eur. Na ilustráciu: Slovák poberajúci priemerný starobný dôchodok 414 eur by po odchode na penziu musel žiť nepredstaviteľných 50 rokov, aby sa jeho príjem vyrovnal cene za jedného migranta.

Brusel prichádza s návrhom napriek tomu, že systém kvót sa vôbec neosvedčil. (Viac o návrhu Európskej komisie si prečítajte v správe: EK súhlasila s pokutami pre krajiny, ktoré odmietnu utečencov.) „Albert Einstein označil za šialenstvo, keď niekto robí znovu a znovu rovnakú vec a očakáva odlišné výsledky,“ povedal pre noviny Telegraph nemenovaný diplomat z členského štátu EÚ v Bruseli.

Je zjavné, že Slovensko nepodporí bruselský plán. „Pokiaľ ide o povinné kvóty, nevnímame ich ako udržateľný nástroj na riešenie migračnej krízy,“ reagoval rezort diplomacie pre Pravdu s tým, že k návrhu sa vyjadrí, keď ho oficiálne predstavia. Bude to dnes. Česko povedalo dôrazne nie už po správe vo Financial Times: „Žiadne kvóty, a tým ani žiadne výkupné,“ zdôraznil pre server iDNES Jiří Ovčáček, hovorca prezidenta Miloša Zemana.

Kaliňák: Návrh EK o krízovom rozdelení utečencov nezodpovedá realite

Minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že najnovšie úsilie Európskej komisie doplniť azylový systém Európskej únie o krízové rozdeľovanie žiadateľov brzdí úsilie únie vyriešiť migračnú krízu a nezodpovedá realite. (Prečítajte si viac v správe: EK súhlasila s pokutami pre krajiny, ktoré odmietnu utečencov)

Návrh EK nevychádza zo súčasných kvót

Návrh Európskej komisie smeruje do budúcnosti. „Nevzťahuje sa na súčasné kvóty, ktoré boli schválené v minulom roku. Príklad Poľska som uviedol len ako príklad, koľko peňazí by krajina približne zaplatila,“ povedal pre Pravdu Alex Barker, autor textu vo Financial Times. Napísal v ňom, že Varšava by dostala pokutu viac ako 1,5 miliardy eur za odmietnutie presídliť na svoje územie 6 200 utečencov z Grécka a Talianska na základe existujúcich kvót. Slovensko, ktoré hlasovalo proti vlani prijatému modelu, by teoreticky zaplatilo zhruba 200 miliónov eur za 802 nechcených migrantov.

Sankčný finančný zámer Európskej komisie súvisí s návrhom úpravy takzvaného dublinského systému, ktorý je súborom pravidiel, ako riešiť žiadosti o udelenie azylu v EÚ. O návrhu budú rokovať členské štáty únie a Európsky parlament.

„Súčasný postup, keď je to vždy štát, kde sa utečenec dostal prvý raz na územie únie, sa v migračnej kríze zjavne neosvedčil. Napríklad Grécko v minulých mesiacoch zvládalo svoju úlohu len s veľkými problémami,“ pripomenula agentúra ČTK. Podľa nej chce Brusel zachovať platné pravidlo, ale po novom prerozdeľovať utečencov, ak by nastal ich neúmerne vysoký počet v nejakom členskom štáte únie. Čiže v krízovej situácii by sa uplatnili kvóty. Iné krajiny EÚ, ktoré by v takom prípade odmietli podľa určitého kľúča prevziať k sebe migrantov, by mali zaplatiť spomínanú pokutu 250-tisíc eur za každého jedného.

Doterajší systém vyzerá ako fiasko

Brusel prichádza s oživovaním kvót napriek tomu, že doterajší systém vyzerá ako jednoznačné fiasko. Navyše vyťahuje pokuty, čo sa podobá na snahu trestať neposlušné štáty zmrazením eurofondov, o čom ešte nie tak dávno hovoril rakúsky kancelár Werner Faymann, ale kladný ohlas nenašiel ani u mnohých zástancov otvorených dverí pre žiadateľov o azyl.

O doterajšom systéme kvót sa zvykne hovoriť ako o mŕtvom, pretože od jeho schválenia niekoľko mesiacov vlastne nefunguje. Schválený bol v septembri 2015, Slovensko bolo v skupinke štátov, ktoré hlasovali proti, pričom druhá vláda Roberta Fica sa rozhodla podať žalobu. Podobne sa na Súdny dvor EÚ obrátila aj Budapešť. Navyše v Maďarsku bude v októbri referendum o kvótach.

Systém kvót počítal s prerozdelením 160-tisíc utečencov. Výsledok? S premiestnením súhlasilo len niekoľko stoviek migrantov. Voľné kapacity pritom existujú, ale chýba záujem žiadateľov o azyl. „Takmer šesťtisíc miest je nevyužitých. Napríklad 1 300 v Bulharsku, 480 v Rumunsku,“ upozornil Telegraph.

Slovensko chce postupovať zodpovedne

Slovensko síce vytrvalo odmieta kvóty, ale pomáha ľuďom ohrozeným násilím, pričom prízvukuje aj to, že väčšina tých, čo mieria do Európy, sú ekonomickí migranti, čiže ochranu života nepotrebujú. Druhá Ficova vláda súhlasila s presídlením 149 asýrskych kresťanov, ktorí utiekli z oblasti irackého Mosulu pred rozpínajúcimi sa teroristami z takzvaného Islamského štátu. Na slovenské územie prileteli v decembri minulého roku.

Rezort diplomacie zdôraznil, že Slovensko chce postupovať v utečeneckej kríze zodpovedne: „Slovensko vníma závažnosť migračnej problematiky a naďalej je presvedčené, že ide o celoeurópsky problém, ktorý je možné vyriešiť len spoločnými silami v rámci komplexného, udržateľného celoeurópskeho úsilia. Slovensko od začiatku bolo a naďalej ostáva súčasťou spoločného celoeurópskeho úsilia o nájdenie udržateľných riešení. Čo sa týka povinných kvót alebo tzv. trvalého relokačného mechanizmu, nevnímame ho ako udržateľný nástroj na riešenie migračnej krízy. Dôraz treba z nášho pohľadu klásť na ochranu vonkajšej hranice EÚ, registráciu osôb prichádzajúcich do EÚ, dôsledné rozlišovanie medzi ekonomickými migrantmi a skutočnými utečencami, účinnú návratovú politiku či spoluprácu s tretími krajinami a tiež na riešenie príčin migrácie,“ znela včerajšia úplná reakcia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska komisia #utečenci #kvóty pre cudzincov #žiadatelia o azyl
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku