Takzvané otvorenie dverí EÚ však platí iba v prípade, že rovnaký krok podnikne aj Brusel. Únia sľúbila Turkom bezvízový styk od júna výmenou za pomoc pri vyriešení migračnej krízy. Z tureckej strany však ide o falošný gambit, prvý taktický ťah, ktorým sleduje zámenu krátkodobej (väčšinou materiálnej) nevýhody za výhodu dlhodobú (pozičnú).
Podľa Ankary sa totiž jej rozhodnutie síce vzťahuje napríklad aj na Cyperčanov v gréckej časti ostrova, čo však vraj neznamená uznanie Cypru.
„Ak EÚ zruší víza pre tureckých občanov, tak my rovnako zrušíme víza pre ostatné členské krajiny únie,“ cituje Reuters tureckého vládneho úradníka. Ako pripomenul, v súčasnosti môžu napríklad grécki Cyperčania cestovať do Turecka, ale len s platnými vízami. Háčik je však v tom, že práve uznanie Cyperskej republiky je jednou zo 72 podmienok únie na vstup Turkov do schengenského priestoru od konca júna.
Cyprus je od tureckej invázie v roku 1974 rozdelený na Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Ankara, a Cyperskú republiku. Členom únie je iba grécka časť ostrova, ktorej politické vedenie už roky blokuje rozhovory o vstupe Turecka do únie.
Považuje ho totiž za okupanta severnej časti Cypru. Na druhej strane Ankara napríklad bráni lodiam a lietadlám z južnej časti Cypru vstupu do tureckých prístavov a na letiská. Ankara dodnes charakterizuje cyperskú vládu ako „grécko-cyperskú administratívu Južného Cypru“.
Okrem stále horúceho cyperského problému sú tu však aj niektoré ďalšie kontroverzné kroky Ankary, ktoré nielen Európa charakterizuje ako pokusy oklieštiť práva a slobody tureckých občanov.
Dohoda Brusel – Ankara
Podľa prijatého záväzku počnúc 20. marcom tohto roku musia migrantov, ktorí sa ilegálne dostali do Grécka, vrátiť späť do Turecka. Nevzťahuje sa to však na tých, ktorí požiadajú o štatút utečenca, ale s návratom musia rátať tí, ktorým žiadosť zamietli. Výmenou za každého sýrskeho utečenca vráteného do Turecka Brusel súhlasí prijať jedného sýrskeho utečenca, ktorý sa ocitol v Turecku.
Turecká štátna agentúra Anadolu sa napriek tomu už poponáhľala s informáciou, podľa ktorej Ankara plní najmenej 61 úniových kritérií. Ako sa však ukazuje, tie najcitlivejšie nemá Turecko ani len na papieri.
Pritom Európa žiada od Ankary dodržiavanie princípov slobody slova, nezávislé súdnictvo, ako aj zmeny v protiteroristickom zákone s cieľom efektívne chrániť práva menšín. Predovšetkým tureckých Kurdov, ktorých vládna moc považuje pre ich ozbrojený boj za svoje zákonné práva za teroristov.
„Ťažko pochopiť, ako možno Turecko charakterizovať ako krajinu dodržiavajúcu požadované podmienky. Turecký kabinet čoraz tvrdšie zasahuje skôr autokraticky ako demokraticky proti svojim kritikom,“ konštatuje aj BBC. V Ankare však predpokladajú, že najlepšia obrana je útok.
Aj preto očakávanému „podmienenému“ kroku Bruselu predchádzali otvorené vyhrážky tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zo začiatku apríla. Ak vraj v prípade zrušenia vízovej povinnosti pre tureckých občanov nebude Brusel ústretový, tak „pozastaví“ plnenie dohody o prijímaní migrantov do Turecka.
„Turecko prestáva byť krajinou Kemala Atatürka. Mení sa na krajinu Recepa Tayyipa Erdogana. Žiaden sekularizmus, sme islamskou krajinou, naše dejiny z 20. storočia sú minulosťou. Vraciame sa do 19. storočia,“ upozornil nepriamo aj Brusel Jevgenij Satanovskij, odborník na Blízky a Stredný východ v rozhovore pre televíziu TVC.