„Musíme zastaviť imigráciu do systému sociálneho zabezpečenia – a to aj v sebaobrane,“ oznámila svoj plán na zmenu zákona už vlani v decembri sociálnodemokratická ministerka práce a sociálnych vecí Nahlesová.
Podľa hotového návrhu, z ktorého citovali noviny mediálnej skupiny Funke, by cudzinci z krajín EÚ mali mať nárok na dávky v nezamestnanosti a ďalšie sociálne príspevky, len ak sa budú bez pomoci štátu v Nemecku živiť prinajmenšom päť rokov a platiť príslušné odvody.
Vzniknúť by však mala nová preklenovacia dávka, ktorej výplata však bude obmedzená iba na štyri týždne. Pokryť by mala len náklady na základné potreby, akými sú jedlo, ubytovanie, hygiena a zdravotná starostlivosť. Cudzinci z EÚ by mohli získať tiež zvláštnu pôžičku na financovanie cesty späť do vlasti.
Nahlesová návrhom zákona reagovala na minuloročné rozhodnutie Spolkového sociálneho súdu (BSG), podľa ktorého majú cudzinci z krajín EÚ s bydliskom v Nemecku viac ako šesť mesiacov nárok na určité sociálne dávky v zákonnej výške. Dávky v prípade dlhodobej nezamestnanosti im však podľa súdu neprislúchajú.
K vytvoreniu zákona obmedzujúceho výplaty dávok cudzincom z EÚ v reakcii na rozhodnutie súdu vyzvala napríklad aj bavorská poslankyňa za vládnu Kresťanskosociálnu úniu (CSU) Gerda Hasselfeldtová, podľa ktorej rozhodnutie BSG predstavuje „nové veľké lákadlo pre migráciu chudobných ľudí z východoeurópskych štátov“.
Podľa odhadu nemeckého Zväzu miest a obcí by – v prípade, že by sa zákon nezmenil – dodatočný nárok na finančnú podporu získalo asi 130-tisíc ľudí. Práve ďalšiemu zaťaženiu obcí, na ktorých v súčasnosti leží hlavné bremeno utečeneckej krízy, chce Nahlesová novým návrhom zákona zabrániť. Plán ministerky práce už skôr podporila aj kancelárka Angela Merkelová.