Erdogan vydiera Brusel: Kde sú peniaze?

Narážal tak na turecké „finančné suchoty“ v prípade prijímania utečencov vracajúcich sa do Turecka. Rovnako ako na nedostatok financií v súvislosti s výdavkami potrebnými na vytvorenie podmienok asi trom miliónom, ktorým Ankara poskytla útočisko pred vojnovou v susednej Sýrii.

Pripomína to vyhrážky Kyjeva, ktorý svojho času „upozornil“ Európu, že ak nepošle peniaze, tak Ukrajina vyhlási štátny bankrot.

Ankara však „finančné suchoty“ nepociťuje napríklad v investovaní do vojenského zasahovania proti Damasku. Najnovšie v prípade vpádu stočlennej tureckej špeciálnej jednotky na sýrske územie.

Svojím konaním tak Ankara patrí k tým silám, ktoré naďalej vyháňajú z domovov tisíce Sýrčanov nielen do tureckých utečeneckých táborov. Aj v piatok Turecko dokázalo, že má dosť peňazí, a to na pokračujúcu vojenskú operáciu proti Kurdom. Tentoraz v Iraku. Ankare to však nebráni apelovať na ľudskosť Európanov.

„Ekonomicky rozvinuté európske krajiny neprejavili toľko ľudskosti k utečencom ako Turecko,“ vmietol do tváre Európanom prezident Erdogan. Pritom nezabudol pripomenúť, že podľa dohody s Bruselom očakáva Ankara hlavne šesť miliárd eur. Kde je však „ľudskosť“ Ankary napríklad v prípade streľby na sýrskych utečencov?

„Tureckí pohraničníci strieľajú tých, ktorí utekajú pred občianskou vojnou v ich vlasti. Za posledné štyri mesiace zabili 13 migrantov vrátane troch detí,“ informovali noviny Times s odvolaním sa na ľudskoprávne zdroje.

Turci to však popierajú. Jeden z prevádzačov citovaný novinami však priznal: „Tureckí vojaci predtým pomáhali utečencom nosiť tašky, a teraz do nich strieľajú.“ Na druhej strane je však západná časť asi tisíc kilometrov dlhej hranice otvorená pre dodávky povstaleckým oddielom bojujúcim proti Asadovi na severe Sýrie.

Podľa politológa Nikolaja Banina z analytického Inštitútu Rusko-Kaukaz Erdogan sa správa k Európe rovnako ako severokórejskí lídri. „Akurát Pchjongjang vydiera Západ atómovou bombou a Ankara sýrskymi utečencami,“ vracia sa politológ k najnovšiemu kroku podľa mnohých novodobého tureckého sultána.

A čas Erdogana tlačí. Odpor Európanov proti dohode s Tureckom totiž narastá rovnako ako k neregulovanému prílevu utečencov, ktorý vlastne od začiatku „reguluje“ Ankara. Európa zatiaľ nereagovala na Erdoganovo provokovanie pomocou „tromfu“ v podobe sýrskych utečencov.

Podľa politológov to však môže znamenať len povestné ticho pred búrkou. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu sociologického strediska Infratest Dimap zverejneného nemeckými novinami Welt napríklad až 56 % Nemcov je „skôr proti“ dohode s Ankarou o výmene utečencov, 39 % je „skôr za“. Pritom až 68 % respondentov je proti tureckému členstvu v únii.

Dohodu Bruselu s Ankarou sa nik nechystá zmeniť. Erdogan napriek tomu provokuje. Prečo? Pýtajú sa mnohí.

„Rieši si tak vnútropolitické problémy. Môže totiž tvrdiť: "Nechali ma v tom, peniaze mi nedali, nie som zlý. Turecký problém spočíva nie v tom, čo som neurobil, ale v tom, že máme nepriateľov a partnerov, ktorí neplnia záväzky,“ špekuluje Anton Chaščenko na informančno-analytickom portáli Ekonomika dnes.

Zároveň pripomenul, že „Erdogana už neradi vidia v USA a aj vzťah Ruska k nemu je jasný“. Podľa politológa nie je vylúčené, že ak sa vyrieši kontaktný problém so sýrskymi utečencami, tak Erdogana vypoklonkujú zo svetovej politickej scény.