K úspechu euroskeptikov podľa týždenníka prispeli aj „orgie egoizmu“ vo východnej Európe počas migračnej krízy.
Predmetom referenda v Holandsku „nebola nejaká obyčajná dohoda o voľnom obchode, ale zmluva, ktorá viedla k vypuknutiu ľudového povstania na Ukrajine v novembri 2013“ a následne k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča, k ruskej anexii Krymu a k ruskému zásahu na východe Ukrajiny, upozornil autor komentára, bruselský spravodajca Der Spiegel.
Negatívny výsledok hlasovania tak má aj symbolický význam: „Je nielen víťazstvom ruského prezidenta Vladimira Putina, ale tiež úspechom všetkých, kto si želajú čo najrýchlejší rozpad EÚ.“
Hoci referendum nie je právne záväzné, holandská vláda si nemôže dovoliť ho ignorovať, bez toho aby sa vystavila výčitkám, že ju nezaujíma názor ľudí. A pre EÚ je to dvojnásobná facka: podľa autora len nie je jasné, či výsledkom bude monokel pod okom, alebo zlomená čeľusť.
Výsledok je podľa časopisu dôkazom, že únia sa stala krajne nepopulárna v Holandsku, ktoré ešte pred pár rokmi patrilo ku krajinám najviac sympatizujúcich s EÚ. Z nízkej účasti vyplýva, že 70 percent občanov nemalo záujem o takú dôležitú vec, alebo usúdilo, že ich hlas nemá význam. Prívrženci zamietnutia dohody sa odvolávali na obavy z masovej migrácie Ukrajincov a na nechuť k prijatiu ekonomicky slabej, skorumpovanej a nesolidárnej východoeurópskej krajiny. Tieto argumenty sa ukázali byť účinné, hoci sa nehlasovalo ani o vstupe Ukrajiny do EÚ, ani o zrušení víz pre Ukrajincov. „K vzniku obáv, ktoré využili hlasujúci za ‚nie‘, mohol prispieť katastrofálne zlý obraz rozhádaného a neusporiadaného spoločenstva, ktorý vznikol počas gréckej krízy, ako aj orgie sebectva východoeurópskych krajín počas migračnej krízy,“ usudzuje Der Spiegel.