Týka sa to migrantov, ktorí sa dostali na územie Európskej únie od 20. marca 2016 a buď nežiadali o azyl, alebo ho nedostali.
Zatiaľ hladký priebeh
V pondelok z gréckych ostrovov Lesbos a Chios premiestnili do tureckého prístavu Dikili na lodiach 202 migrantov. Podľa Ankary však medzi nimi nebol žiadny Sýrčan. Gréci tvrdia, že boli dvaja. Išlo prevažne o Afgancov, Pakistancov a Bangladéšanov.
Podľa schémy, na ktorej sa dohodli Brusel a Ankara, si EÚ za každého vráteného Sýrčana vezme jedného z utečeneckých táborov na území Turecka. Táto výmena sa však týka maximálne 72-tisíc ľudí. Keby ich bolo viac, schéma prestáva platiť.
Európa dá v rámci dohody Turecku až šesť miliárd na projekty spojené s kvalitou života utečencov. Od začiatku júla by tiež EÚ mala liberalizovať vízový režim s Ankarou. Hoci pondelkové ráno bolo na spomenutých gréckych ostrovoch napäté, podľa prítomných médií nedošlo k žiadnym vážnejším incidentom. "Ráno sme nevideli žiadne nepokoje a výtržnosti.
Operácia bola dobre zorganizovaná, s dostatočnou prítomnosťou ľudí z pohraničnej agentúry Frontex a s vhodnými, veľmi dobre zorganizovanými bezpečnostnými zárukami,“ citovala agentúra Reuters hovorcu Európskej komisie (EK) Margaritasa Schinasa.
"Nepáči sa mi, ako to poviem, ale toto boli jednoduché prípady,“ uviedla pre denník Guardian Eva Moncureová, hovorkyňa Frontexu. Vyjadrila tak pochybnosti nad tým, či ďalšie deportácie migrantov budú také jednoduché. "Skutočne neviem povedať, kedy to bude pokračovať,“ priznala Moncureová.
Podľa Guardianu v pondelok grécke úrady využili do istej miery moment prekvapenia. V tábore Moria na Lesbose pristavili autobusy hneď zrána, naložili do nich vybratých migrantov a odviezli ich na lode. Atény uviedli, že išlo o ľudí, ktorí o azyl v Grécku nepožiadali. Do Turecka sa vraj vrátili dobrovoľne.
V Morii je však 2 800 utečencov, ktorých azylové nároky ešte len preskúmajú. Guardian napísal, že to určite spomalí deportácie. Gréci sa tiež sťažujú, že ostatné európske krajiny im doteraz dostatočne nepomohli expertmi, tlmočníkmi a bezpečnostným personálom. Slovensko po summite EÚ v marci, na ktorom sa zrodila dohoda s Turecko, ponúklo 100 policajtov.
Teória a prax
Z Turecka do Grécka prišlo od začiatku roku viac ako 150-tisíc ľudí. Z toho 46 percent boli Sýrčania. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára pre utečencov OSN (UNHCR). Väčšina z ich nich sa pohla ďalej smerom do západnej Európy, najmä do Nemecka. Už viac ako mesiac je však pre nich balkánska cesta uzavretá. Migranti sa preto hromadia v Grécku a na hraniciach s Macedónskom v tábore v Idomeni.
Európski politici sa netaja, že rovnako chcú uzavrieť námornú cestu z Turecka do Grécka. Celá schéma návratovej politiky je založená na tom, že odradí migrantov od cesty do Európy. Mala by zasiahnuť aj do biznisu pašerákov ľudí. Keď sa migranti nebudú snažiť dostať do únie, zločinci prídu o príležitosť, aby na nich zarobili.
Lenže to je teoretická rovina. Za posledných 24 hodín došlo na Lesbos a Chios 339 migrantov, teda o 137 viac, ako bolo vrátených.
Jeden z utečencov, 31-ročný sýrsky Kurd Firaz, pre agentúru Reuters povedal, že sa musel o to pokúsiť. "Skúsime naše šance, ak je to náš osud. Aj tak by sme boli mŕtvi,“ vyhlásil. "Počul som, že vracajú asi Iráncov a Afgancov. Nie Sýrčanov. Prinajmenšom som urobil, čo sa dalo. Žijem,“ uviedol Firaz.
Vrátených migrantov budú Turci umiestňovať v táboroch. V krajine už žije okolo 2,7 milióna utečencov. Ide prevažne o Sýrčanov, ktorí utiekli pred konfliktom vo svojom štáte. Objavili sa však aj nepotvrdené správy, že Ankara už od januára posiela denne okolo sto Sýrčanov domov. Tvrdí to ľudskoprávna organizácia Amnesty International.
"Únia chce zúfalo uzavrieť svoje hranice. Lídri EÚ zámerne ignorujú najjednoduchšie fakty. Turecko pre sýrskych utečencov nie je bezpečné. A zo dňa na deň je to dokonca horšie,“ uviedol John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu a Strednú Áziu. Ankara na túto správu reagovala s tým, že je nepravdivá. Turecko je vraj Sýrčanom otvorené a neposiela ich späť.
Korene problému
Ako sa začala deportácia utečencov z Grécka do Turecka, Nemecko oznámilo, že z Istanbulu priletelo do Hannoveru 16 sýrskych azylantov. Ďalších niekoľko desiatok zobrali aj Fíni a Holanďana.
Ani dobrovoľná schéma presídlenia však nebudí nadšenie viacerých štátov. Maďarsko po uzavretí dohody s Tureckom vyhlásilo, že je dôležité, že preň nevznikajú žiadne záväzky. Podobne sa vyjadril aj slovenský premiér Robert Fico.
Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière cez víkend povedal, že utečenecká kríza možno dosiahla vrchol. Varoval však, že migranti sa budú chcieť dostať do Európy aj inými cestami.
"Pašeráci už ponúkajú svoje služby utečencom v Grécku s tým, že ich dostanú Albánska a potom do Talianska, alebo aj priamo do Talianska,“ reagoval pre Pravdu taliansky bezpečnostný analytik Lorenzo Nannetti.
Veľa sa hovorí o Líbyi, ktorá sa opäť môže stať hlavnou prestupnou stanicou do Európy. V Stredozemnom mori už zachytili aj člny s migrantmi, ktoré vyrazili z Egypta.
"Dohoda s Tureckom žiadnym spôsobom nerieši korene problémov utečeneckej krízy. Ľudia sa v prvom rade hýbu pre konflikty a v dôsledku ekonomickej nerovnosti,“ upozornil pre Pravdu Andrew Geddes, expert na migráciu zo Sheffieldskej univerzity.
"Dohoda s Tureckom ich do istej miery zastaví. Ale nemení dôvody, pre ktoré sa ľudia vydávajú na cestu. Dohoda je len výsledkom vnútropolitickej situácie v európskych štátoch, keď sa politici snažia ukázať verejnosti, že reagujú na migračný tlak,“ tvrdí Geddes.
Otázky a odpovede
Koho budú podľa dohody vracať do Turecka?
Všetkých nových neregulárnych migrantov, ktorí sa počnúc 20. marcom preplavili alebo ešte len preplavia z Turecka na grécke ostrovy a nezískajú v Grécku azyl.
Podľa akých noriem sa transfer bude uskutočňovať?
Všetko sa má diať plne v súlade so štandardmi EÚ a s medzinárodným právom, ktoré vylučuje akékoľvek kolektívne vyhosťovanie. Každý jednotlivý migrant preto bude musieť byť registrovaný, a ak požiada o azyl, jeho žiadosť musí byť spracovaná. Migranti, ktorí nepožiadajú o azyl alebo ich žiadosť bude vyhodnotená ako neodôvodnená, budú vrátení do Turecka.
Budú mať Sýrčania kolektívnu výnimku ako utečenci unikajúci pred vojnou?
Sýrske občianstvo nebude automaticky dôvodom na udelenie azylu. Žiadosti jednotlivých Sýrčanov sa budú posudzovať individuálne a bude sa prihliadať napríklad na to, či pochádzajú z miest, kde sa bojuje.
Aká cesta do Európy zostane pre sýrskych vojnových utečencov otvorená?
Dohoda Bruselu s Ankarou ráta s legálnou možnosťou. Za každého sýrskeho utečenca vráteného do Turecka z gréckych ostrovov bude iný Sýrčan premiestený z Turecka do EÚ. Prednosť dostanú tí migranti, ktorí predtým nevstúpili alebo sa nepokúsili vstúpiť do EÚ neregulárnym spôsobom.
Do ktorých európskych krajín budú smerovať migranti z Turecka v rámci zásady „jeden za jedného“?
EÚ chce pre presídľovanie migrantov využiť vlani schválené kvóty a ďalšie dobrovoľné záväzky, ktoré rátajú s relokáciou 72-tisíc osôb, z nich 54-tisíc by mali členské krajiny prijať na dobrovoľnom základe. Prvé skupiny včera smerovali do Nemecka a do Fínska, ďalšia je dnes očakávaná v Holandsku.
Akú výhrady majú ľudskoprávne organizácie k vracaniu migrantov do Turecka?
Tvrdia, že Turecko pre utečencov nie je bezpečnou treťou krajinou. Ankare napríklad vyčítajú, že od polovice januára vrátila do vojnou rozvrátenej Sýrie niekoľko tisíc utečencov, medzi nimi aj tehotné ženy a deti.
Ak sa podarí dostať pod kontrolu prílev migrantov cez Egejské more, bude to znamenať pre Európu koniec utečeneckej krízy?
Mnohí experti na migráciu varujú pred hroziacim otvorením alternatívnych ciest. Ráta sa napríklad s opätovným nárastom počtu migrantov mieriacich do Európy cez Stredozemné more zo severnej Afriky. Európska únia by potom bola nútená nájsť s Líbyou a ďalšími severoafrickými krajinami podobné riešenie, k akému dospela s Tureckom.