Dohodu potrebujeme. S Ankarou však musíme konať opatrne

Ako hodnotíte vzťahy Turecka a Európskej únie v súvislosti s utečeneckou krízou? Európska únia čelí najväčšej výzve, akú kedy musela riešiť. Utečenecká kríza je neuveriteľný problém. Všetkých nás znepokojuje obraz ľudí, ktorí sa snažia dostať cez more a ktorým určite treba pomôcť. Musíme si však aj uvedomiť, že utečenecká kríza má v sebe potenciál, aby Európu rozdelila. Keď sa s tým niečo nepodarí urobiť, v júni to môže mať zásadný dosah na referendum o zotrvaní Británie v EÚ. Čo by bolo po Brexite? Viac euroskeptických nálad? Nie je úplne vylúčené, že sa viacero krajín začne zaoberať myšlienkou zmeniť svoje vzťahy s úniou. Možno len na dohodu o voľnom obchode. Preto je to zásadný moment. Turecko je v riešení kľúčové.

Dohoda s ním o návrate a výmene utečencov teda bola nevyhnutná?
Úplne rozumiem tomu, prečo EÚ cítila, že niečo Turecku musí ponúknuť. Prezident Recep Erdogan to vie. Preto nemám dobrý pocit z toho, že otvárame s Tureckom kapitoly v prístupovom procese do únie. Keď sme už mali do niečoho ísť, tak to mala byť kapitola 23, teda spravodlivosť a základné práva. To by bol signál, že EÚ chce byť súčasťou toho, čo sa deje v Turecku. Aj pre Cyprus, ktorý blokoval otváranie kapitol, by to bolo dobre.

Prečo?
Očakával by som, že Cyprus bude viac naklonený demokratickým procesom. Erdogan sa správa príšerne. Úroveň slobody prejavu je teraz v Turecku šokujúco nízka. Keby Ankara požiadala o členstvo v únii dnes, museli by sme povedať nie. Neplní Kodanské kritériá, čo sa týka slobôd a ľudských práv. A my otvoríme kapitolu 33 o rozpočte. Je to bizarné.

Turecko však žiada aj politické ústupky.
Ankara nemá v tejto chvíli záujem, aby sa stala členom. Erdogan však môže doma tvrdiť, že sa mu Európa otvára. Nevyzerá to dobre. Všetky reči o hodnotách, plnení demokratických kritérií, dobrom spravovaní štátu sú nakoniec len politickou rétorikou. Na druhej strane nemám problém s vízovou liberalizáciou pre Ankaru. Nemusíme sa báť, že do Európy príde 70 miliónov Turkov. Tí, čo to chceli spraviť, sú už tu. A keď prídu študenti, podnikatelia či akademici, to sú ľudia, s ktorými by sme mali udržiavať kontakty.

Ako Ankara využije dohodu? Naplní ju?
Určite musíme opatrní. Turecko má na svojom území obrovské množstvo ľudí. Uvidíme, ako to bude zvládať. Nie som odborník na bezpečnosť hraníc a migráciu v technickom zmysle, ale mnoho ľudí je dosť skeptických, či bude dohoda fungovať. Potrebujeme však, aby počet utečencov klesal, lepší manažment migračnej krízy. Hovoril som nedávno s jedným bývalým diplomatom z veľkej krajiny EÚ. Povedal mi, že už pred piatimi rokmi sme na stretnutiach v rámci únie identifikovali migračnú krízu ako možný zásadný problém pre úniu, pre jej politiku a bezpečnosť. Zaoberali sme sa však len finančnou krízou. Keď už naozaj utečenci prišli, chýbali nám spoločné riešenia a solidarita. Maďarsko len tak postavilo plot, bez toho aby bralo do úvahy, čo to napríklad spraví s Chorvátskom. Ďalší jednoducho povedia, že nechcú žiadnych utečencov. Ani Británia sa príliš nehrnie do toho, aby prispela spravodlivým dielom. Aj preto teraz riešime Turecko.