Foto: SITA/AP, Petros Giannakouris
Pripravovaná dohoda aj o vracaní migrantov z gréckych ostrovov späť do Turecka totiž stále nie je istá. Výhrady má najmenej šesť členských štátov, proti je najmä Cyprus.
Chystaný plán obhajoval podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, podľa ktorého bude v súlade s medzinárodným a európskym právom. OSN a niektoré štáty totiž upozornili, že návrh na vracanie nových migrantov z Grécka do Turecka výmenou za prevzatie utečencov z Turecka jedna k jednej môže byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi.
Podľa podpredsedu komisie každá žiadosť o azyl v Grécku bude individuálne posúdená a odmietnutý žiadateľ musí mať možnosť odvolať sa. V praxi by to podľa nemenovaného predstaviteľa EÚ malo znamenať, že bude na každom migrantovi, ktorý príde do Grécka, či o azyl požiada, alebo nie. Tí, čo o azyl nepožiadajú, by mali byť na základe readmisnej dohody medzi Gréckom a Tureckom najneskôr do 48 hodín vrátení späť. Ak o azyl požiadajú, ich žiadosť sa musí posúdiť aj s možnosťou odvolať sa.
Ak by systém vracania migrantov fungoval v praxi, podľa Timmermansa by mal byť pre migrantov jasný signál, že sa nevyplatí riskovať nebezpečnú cestu cez more a platiť pašerákom.
Na druhej strane, ak to má fungovať, aj štáty EÚ musia prejaviť viac ochoty prijímať sýrskych utečencov z táborov v Turecku. „Nie je politicky ani morálne prijateľné nechať z Turecka a Grécka urobiť jeden veľký utečenecký tábor,“ zdôraznil Timmermans.
Vlani v lete sa členské štáty dohodli na prevzatí 22-tisíc ľudí z utečeneckých táborov v susedstve Sýrie. V Turecku je viac ako 2,5 milióna utečencov, na grécke ostrovy denne prichádza z Turecka v priemere vyše 1 300 ľudí.
Ankara však výmenou za prevzatie migrantov z gréckych ostrovov žiada aj rýchlejšiu dohodu o bezvízovom styku či otvorenie ďalších kapitol prístupových rokovaní s EÚ a tiež chce vyššiu finančnú pomoc – k sľúbeným trom miliardám eur žiada ďalšie tri miliardy.
V súvislosti s rýchlejším bezvízovým stykom Timmermans poznamenal, že v tejto oblasti musí pridať najmä turecká strana, ktorá zatiaľ splnila len 35 zo 72 stanovených kritérií.
Proti otvoreniu prístupových rokovaní s Tureckom v citlivých kapitolách je zas hlavne Cyprus. Podľa Timmermansa je však v záujme EÚ, aby sa s Tureckom rokovalo. Práve v takej chvíli podľa neho totiž bude možné s Ankarou začať vážne diskutovať o otázkach, ako sú ľudské práva, nezávislosť súdnictva či sloboda prejavu.
Dohodu s Tureckom presadzuje nemecká kancelárka Angela Merkelová. Od Ankary však tiež očakáva kompromisy. Vstup Turecka do EÚ podľa nej však nie je na programe dňa, aj keď sa otvoria ďalšie kapitoly prístupových rokovaní.
Pred poslancami nemeckého parlamentu Merkelová zopakovala odmietavý postoj k jednostrannému zatváraniu hraníc. Zatváranie hraníc nie je podľa nej riešením, migranti a pašeráci budú hľadať nové trasy.
„V Nemecku nepochybne teraz profitujeme z toho, že jednostranné rozhodnutie Rakúska a štátov na takzvanej balkánskej trase zastavilo príchod utečencov. Musím však varovať, aby sme sa neradovali predčasne. Pretože momentálne uľahčenie v Nemecku a v niektorých ďalších štátoch je jedna vec, situácia v Grécku však druhá,“ pripomenula.
V Grécku je podľa najnovších údajov OSN vyše 44-tisíc migrantov, viac ako polovicu tvoria Sýrčania. Zariadenia určené pre prichádzajúcich migrantov na gréckych ostrovoch sú plné, pri uzavretých hraniciach s Macedónskom zas v otrasných podmienkach žije 12-tisíc ľudí, ktorí stále dúfajú, že sa dostanú ďalej do Európy.
Začiatkom týždňa sa pokus stoviek ľudí o obídenie hranice obohnanej ostnatým plotom skončil ich návratom späť do Grécka. Chytili ich macedónske bezpečnostné sily, naložili do nákladných áut a vrátili. Podľa migrantov ich vyložili na hraniciach. „Povedali nám bežte, tak sme utekali,“ povedal jeden zo Sýrčanov.