EÚ tlačí na Turecko, aby podniklo opatrenia, pomocou ktorých by sa počet migrantov prichádzajúcich cez Egejské more do Grécka znížil na menej ako tisíc denne. Európske štáty výmenou za to budú dobrovoľne brať utečencov priamo z Turecka.
Podľa nemenovaného predstaviteľa EÚ, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters, Nemecko chce dosiahnuť, aby sa počet migrantov, ktorí denne prichádzajú, znížil na „trojciferné“ číslo. Následne by sa malo začať s preberaním utečencov priamo z Turecka. Takýto legálny spôsob prevzatia ľudí z Turecka, kde pred vojnou našlo útočisko vyše 2,5 milióna Sýrčanov, má zároveň vyslať signál ostatným utečencom.
Aj podľa humanitárnych organizácií by takáto možnosť mala utečencov odradiť od toho, aby cez pašerácke gangy riskovali cestu do Európy, na ktorej im hrozí smrť v mori alebo zúfalé čakanie pred zatvorenými hranicami.
Ak Ankara prijme účinné opatrenia, EÚ podľa nemenovaných zdrojov začne Turecku posielať aj finančnú pomoc, ktorú sľúbila už na jeseň. Pred troma mesiacmi sa EÚ dohodla s Ankarou na pomoci vo výške troch miliárd eur, tá však zatiaľ nič z tohto balíka nedostala. Financie sú totiž viazané na projekty na pomoc utečencom.
Zmierniť nápor na Grécko by mala aj misia NATO, ktorá má operovať v Egejskom mori, pričom sa má sústrediť na boj proti pašerákom. Zatiaľ však nefunguje a nejasné je aj to, či Turecko bude brať späť migrantov, ktorých námorná misia zachytí na mori.
Náznakom ochoty dohodnúť sa zo strany Turecka bola stredajšia správa, že Ankara ponúka uzavretie readmisných dohôd so 14 krajinami. Ak by začali fungovať v praxi, umožnilo by to rýchlejší návrat odmietnutých žiadateľov o azyl v EÚ do Turecka.
Problém s vracaním migrantov malo doteraz napriek podpísanej readmisnej dohode aj Grécko. Až v stredu sa podarilo začať dávnejšie ohlasovaný proces návratu 308 migrantov z Grécka späť do Turecka.
Do Macedónska pôjdu ďalší policajti
Macedónsko aj naďalej potrebuje pomoc až 350 cudzích policajtov. Povedal to premiér Robert Fico, ktorý včera navštívil macedónsko-grécku hranicu, kde uviazli tisíce migrantov. Dvadsaťpäť slovenských policajtov, ktorým sa deň pred voľbami skončí mesačné pôsobenie v Macedónsku, sa pri ochrane hranice osvedčilo, poznamenal Fico a oznámil, že slovenská policajná prítomnosť tam bude pokračovať. Do Macedónska by do dvoch týždňov mal odcestovať ďalší kontingent slovenských policajtov.
(sita)
Hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Tanju Bilgic v stredu upozornil, že nie je namieste dúfať v zázraky na počkanie. „Je vylúčené okamžite zastaviť prílev migrantov. Nemáme v rukách čarovnú paličku,“ povedal.
Podľa tureckého veľvyslanca pri EÚ Selima Yenela opatrenia, ktoré Turecko robí, už začínajú pôsobiť, ale ich účinok sa naplno prejaví až v dlhšom časovom horizonte. Medzi opatreniami spomenul posilnenie tureckej pobrežnej stráže a rozbiehajúce sa preberanie migrantov, ktorí nemajú šancu na azyl, z Grécka.
Ankara však podľa neho tiež čaká na podporu zo strany EÚ. Na summite by sa podľa neho malo hovoriť o vznikajúcom pláne viacerých štátov EÚ na dobrovoľné prevzatie niektorých utečencov priamo z Turecka. „Ak zavrieme hranice a zabránime im v odchode, mali by mať možnosť nejako vycestovať legálnym spôsobom. Čakáme na vysvetlenie európskych plánov,“ povedal Yenel.
S návrhom na systém dobrovoľného presídľovania prišla vlani nemecká kancelárka Angela Merkelová. O konkrétnych počtoch utečencov, ktorí by takto mohli byť premiestnení do EÚ, však diplomati odmietajú hovoriť. Objavujú sa úvahy o niekoľko stotisíc ľuďoch ročne.
„Rozhodne hovoríme o stovkách tisícov. Aby to malo skutočný význam, aby to pomohlo, museli by to byť takéto počty,“ povedal turecký diplomat. V pondelok budú chcieť Turci s európskou"skupinou ochotných" debatovať hlavne o otázkach, koho by sa program presne týkal a kde a ako by títo ľudia boli vyberaní.
Problém je však podľa nemenovaných zdrojov práve v časovej postupnosti. Kým Ankara by systém presídľovania chcela spustiť čo najskôr, EÚ chce počkať, či sa naozaj znížia počty migrantov, ktorí prichádzajú do Európy.
Do Grécka prichádza v priemere dvetisíc ľudí denne. Ďalšie tisíce v Grécku uviazli po tom, čo Rakúsko a následne viaceré balkánske štáty uzavreli hranice. Na gréckej strane hraníc s Macédonskom je už približne 10-tisíc ľudí, ktorí čakajú na prechod, Macedónsko však včera pustilo len 240 utečencov zo Sýrie a Iraku.
Celkovo je podľa OSN v Grécku vyše 24-tisíc migrantov, ktorí sú bez strechy nad hlavou a dostatku jedla. Dá sa pritom predpokladať, že ich počet bude stále rásť. Grécko aj preto požiadalo EÚ o pomoc vo výške takmer pol miliardy eur.
Európska komisia v stredu navrhla, aby bolo na nasledujúce tri roky vyčlenených 700 miliónov eur na pomoc pri zvládaní humanitárnych kríz a na zabezpečenie potravín, vody, prístrešia a základnej zdravotnej starostlivosti. Na tento rok chce vyčleniť 300 miliónov eur, pričom pomoc by mala ísť cez humanitárne organizácie a mimovládky.