Podľa agentúry DPA to oznámila hovorkyňa komisie Mina Andreevová. Grécka agentúra AMPE odhaduje, že by pomoc mohla dosiahnuť asi pol miliardy eur.
Denník The Wall Street Journal uvádza, že suma dosiahne 700 miliónov eur. Podľa jeho informácií pôjde o program na tri roky a peniaze budú smerovať aj do ďalších krajín EÚ, ktoré postihla migračná kríza.
Podľa Andreevovej má pomoc smerovať k posilneniu prijímacích a ubytovacích kapacít v krajine pre utečencov a na zlepšenie kontroly vonkajších hraníc. Financovanie sa má využiť na presun žiadateľov o azyl do zvyšku členských štátov EÚ a na vyhostenie tých migrantov, na ktorých sa potreba azylu nevzťahuje.
„Sú tu núdzové finančné prostriedky, ktoré možno vyplatiť pomerne rýchlo,“ citovala Andreevovú agentúra DPA. „Práve sme dostali analýzu potrieb (z Grécka) a snažíme sa na to nadviazať tak rýchlo, ako je to len možné,“ dodala.
Podľa AMPE by núdzový plán mala schváliť Európska komisia na jej pravidelnom zasadnutí už v stredu. Grécky server Iefimerida už v piatok napísal, že Atény požiadali komisiu o núdzovú pomoc vo výške 450 miliónov eur na zabezpečenie 100 000 utečencov, ktorí by podľa odhadov mali v krajine potrebovať pomoc v priebehu budúceho pol roka.
Polovicu utečencov majú podľa predstáv gréckej vlády ubytovať v táboroch a polovicu v hoteloch, čím chce Grécko pomôcť aj turistickému priemyslu. Podľa belgického denníka De Standaard chce komisia spolupracovať napríklad s úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov na výstavbe utečeneckých táborov v krajine.
V súčasnosti je v Grécku v núdzi vyše 27 000 utečencov, pre ktorých sa budujú núdzové ubytovacie tábory v bývalých kasárňach alebo na štadiónoch a telocvičniach. Pri súčasnom prílive utečencov na grécke ostrovy z Turecka by ich však do konca marca mohlo byť už 70 000 a do leta podľa negatívnych predpovedí až 200 000.
Regulácia príjmu utečencov na macedónsko-gréckej hranici na niekoľko stoviek denne vyvolala v pohraničnej oblasti na gréckej strane chaotickú situáciu. Medzinárodná organizácia obhajujúca ľudské práva Amnesty International označila uzatvorenie hraníc za „diskriminačné“ a za „hanebnú spúšť“. Podľa organizácie je tragické, že európske krajiny venujú väčšie úsilie na blokovanie hraníc než na poskytnutie ochrany a základnú pomoc utečencom a žiadateľom o azyl.