Lídri 27 krajín EÚ rokujú v Bruseli o budúcnosti bloku
Ten sa vlani rozhodla opustiť Británia a v mnohých úniových krajinách silnejú skeptické nálady voči európskej integrácii.
Šéf schôdzky Donald Tusk, ktorému vo štvrtok cez poľský odpor ostatné krajiny potvrdili ďalší mandát vo funkcii predsedu Európskej rady, ako základ pre diskusiu priniesol krátky dokument.
Na jeho základe by mala vzniknúť deklarácia k 60. výročiu začiatku európskeho projektu. Podpis Rímskych zmlúv v roku 1957 pripomenie ďalší neformálny samit dvadsiatich siedmich krajín v talianskej metropole 25. marca.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Rakúsky kancelár Christian Kern pri príchode na piatkové rokovania poznamenal, že všetky krajiny EÚ po prvýkrát od začiatku hospodárskej krízy vykazujú hospodársky rast a preto by Európe nemalo chýbať sebavedomie.
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič podotkol, že dobrým východiskovým bodom pre diskusiu o budúcnosti EÚ je tiež materiál s piatimi scenármi ďalšieho možného vývoja únie, ktorý minulý týždeň predstavil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Skúsime skombinovať prvky rôznych tých scenárov. Pre moju krajinu je zásadné, aby sme posilnili demokratickú legitimitu európskych inštitúcií,“ povedal Plenkovič. Je to podľa neho potrebné na zastavenie rastúceho populizmu naprieč krajinami únie.
Z piatkovej diskusie nevzíde žiadny oficiálny zámer. Prezidenti a premiéri sa zoznámia s Tuskovou predstavou budúcej Rímskej deklarácie a na základe ich pripomienok začne v diplomatických rokovaniach vznikať konečný text nových zmlúv. Tuskove podklady ponúkajú „možné prvky agendy“ v niekoľkých bodoch. „O 10 rokov chceme úniu, ktorá je bezpečnejším a prosperujúcejším miestom na život,“ stojí medzi nimi napríklad. Únia by podľa textu mala byť bližšie k občanom, mať silný sociálny rozmer a byť silnejšia pri presadzovaní svojich záujmov vo svete.
Vysoko postavený zdroj z Tuskovho okolia v minulých dňoch hovoril o tom, že v Ríme by malo byť zásadné demonštrovať jednotu 27 krajín EÚ a ich odhodlanie pokračovať spoločne aj potom, čo Británia zrejme v roku 2019 z únie vystúpi.
Zásadná diskusia v Rímé – a zrejme aj potom – povedie o význame „viacrýchlostnej Európy“, teda o rôznom stupni integrácie rôznych krajín bloku. O takejto možnosti sa zmieňujú západoeurópske krajiny, štáty zo stredu a východu únie, vrátane ČR sú ale opatrné a ich zástupcovia upozorňujú, že by sa nechceli ocitnúť na periférii európskej integrácie.
„Jednotná a nerozdeliteľná únia, ktorá koná spoločne kedykoľvek je to možné a s rôznou rýchlosťou a intenzitou kedykoľvek je to potrebné,“ snaží sa Tuskom predložený dokument nájsť strednú polohu medzi oboma pólmi diskusie.
Piatkovej schôdzky sa nezúčastňuje predseda českej vlády Sobotka, ktorý v noci po skončení oficiálnej časti dvojdňového summitu EÚ odcestoval na zjazd svojej strany. Česko v piatok v Bruseli zastupuje slovenský premiér Robert Fico.