Momentálne je tesne pod desaťpercentnou hranicou. Situácia je taká, že ak firmy hľadajú vhodného zamestnanca, môžu si vyberať. Práve v prípade ľudí, ktorí sú bez práce viac ako dva roky, sa obávajú straty pracovných návykov. Dlhodobá nezamestnanosť je však spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou. Na to rok čo rok upozorňuje aj Európska komisia.
V rámci najnovšie publikovaných odporúčaní pre Slovensko na rok 2016 komisia poukazuje na to, že miera dlhodobej nezamestnanosti je jedna z najvyšších v EÚ. Počet nezamestnaných, ktorí sú bez práce viac ako dva roky, dosahuje až 5,6 percenta ekonomicky aktívneho obyvateľstva, t. j. viac ako dvojnásobok v porovnaní s európskym priemerom na úrovni 2,7 percenta. Vyšší podiel veľmi dlhodobo nezamestnaných je už len v Grécku, Španielsku a Chorvátsku.
Týka sa to podľa komisie predovšetkým marginalizovaných Rómov, ľudí s nízkou kvalifikáciou a mladých ľudí. „Napriek tomu, že v Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k reorganizácii a že sa zlepšil prístup v odbornej príprave, stále pretrvávajú ťažkosti pri zavádzaní individuálnej podpory pre dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny. Účasť Rómov na slovenskom pracovnom trhu je naďalej veľmi nízka a zvyšovanie miery ich zamestnanosti napreduje pomaly,“ konštatuje komisia. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer) tvrdí, že v najbližších štyroch rokoch si vláda dala za cieľ znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku o polovicu.
Riešiť dlhodobú nezamestnanosť sa ešte bývalá vláda rozhodla tak, že od júla minulého roka zaviedla zmeny pre ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však nedávno v analýze naznačila, že ochota ľudí pracovať stúpa 3-násobne viac s rastom platov, ako so znižovaním dávok. Aj základnú dávku vo výške 61,60 eura mesačne si musia ľudia odpracovať 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností. Ambíciou novej vlády je aj primerané zvyšovanie minimálnej mzdy. „Bola aj vážna debata s našimi koaličnými partnermi. Ich pohľad na túto otázku nemusí byť úplne rovnaký ako sociálnych demokratov,“ povedal nedávno Richter s tým, že vždy sú však na prvom mieste sociálni partneri. „Ak sa dohodnú zamestnanci a zamestnávatelia, štát to bude rešpektovať. Minimálna mzda sa musí zvyšovať v porovnaní k rastu priemernej mzdy,“ skonštatoval Richter. Minimálna mzda podľa neho nemôže byť tesne nad sociálnymi príspevkami. „Vôbec nevylučujem, keď to pôjde tým spôsobom ako posledné dva roky, že môžeme dospieť k hranici 500 eur,“ dodal Richter. Momentálne je minimálna mzda na úrovni 405 eur v hrubom.
Viacerí ekonómovia dávajú komisii za pravdu v tom, že bez dodatočných nákladov na rekvalifikáciu, prípadne zvýšenie kvalifikácie a získanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných bude ďalší pokles nezamestnanosti zložitý. Domáce firmy pred týmito nákladmi môžu uprednostniť dovoz vhodnej pracovnej sily zo zahraničia, v najhoršom scenári by nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily mohol viesť aj k obmedzeniu ďalších investícií na Slovensku. Navyše kríza v roku 2008 problém s extrémne dlhodobou nezamestnanosťou ešte zvýraznila. Viac ako 20-tisíc zamestnancov, ktorí prišli o prácu v čase krízy najmä v rokoch 2008 a 2009, si doteraz neboli schopní nájsť novú prácu a pre pracovný trh sa postupne stali takmer nepoužiteľnými. Počet extrémne dlhodobo nezamestnaných sa tak skokovo zvýšil z predkrízových zhruba 50-tisíc na aktuálnych 70-tisíc.
Odporúčania Európskej komisie pre Slovensko
- Znížiť štrukturálny deficit, zvýšiť nákladovú efektívnosť zdravotníctva a zlepšiť daňovú disciplínu
- Zlepšiť šance na zamestnanie pre dlhodobo nezamestnaných a uľahčiť zamestnávanie ženám
- Zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania, zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania a viac zapojiť rómske deti do vzdelávania
- Skvalitniť a zmodernizovať procesy verejného obstarávania
- Zlepšiť riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe, posilniť efektívnosť súdnictva a znížiť prekážky pre podnikanie
Komisia poukazuje aj na problém nezamestnaných žien od 25 do 40 rokov. „Odzrkadľuje to dlhú materskú dovolenku (až tri roky), nedostatok zariadení starostlivosti o deti (najmä v prípade detí do troch rokov), vysoké náklady na starostlivosť o dieťa a obmedzené využívanie pružného pracovného času,“ skonštatovala komisia. Ako vo svojich odporúčaniach pre Slovensko uvádza, stále pretrváva problém s regionálnymi rozdielmi. Nezamestnaných na východnom Slovensku je dvakrát viac ako v Bratislave. Extrémom sú okresy Rimavská Sobota a Revúca, kde je viac ako 2 roky bez práce vyše 15 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva, viac ako 10 percent obyvateľstva v týchto okresoch nemá prácu dokonca viac ako 4 roky. „Zlepšiť aktivačné opatrenia pre dlhodobo nezamestnané osoby a iné znevýhodnené skupiny, vrátane individualizovaných služieb a cielenej odbornej prípravy. Uľahčiť zamestnávanie žien, a to najmä rozšírením poskytovania cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti,“ odporúča v tomto smere komisia.
„V rýchlo sa meniacom svete práce treba spolu s členskými štátmi a sociálnymi partnermi ďalej napredovať po ceste reforiem. Miera nezamestnanosti sa znižuje, ale treba dosiahnuť oveľa väčší pokrok. Tohtoročné odporúčania sú výrazne zamerané na sociálne záležitosti a zamestnanosť. Sociálnu Európu skutočne vytvoríme len vtedy, keď zabezpečím lepšiu integráciu sociálnych faktorov do všetkých oblastí politiky EÚ,“ povedala komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová.
Komisia tvrdí, že v prípade Slovenska sú výsledky v oblasti vzdelávania v medzinárodnom porovnaní slabé a medziročne sa zhoršili. „Do veľkej miery to súvisí s neprimeraným vzdelávaním učiteľov a nízkou atraktívnosťou učiteľského povolania,“ uvádza komisia. A to aj napriek tomu, že od tohto roka sa platy učiteľom zvýšili o 4 percentá.
Platy učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pedagógov vo vysokom školstve by sa mali od 1. septembra tohto roku ešte viac zvýšiť, a to v priemere o šesť percent. „Nízke mzdy a nedostatočná praktická príprava spolu s ďalšími faktormi spôsobujú, že toto povolanie je pre mladých ľudí neatraktívne. Musia sa preto zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania zvyšovaním atraktívnosti učiteľského povolania a posilňovaním účasti rómskych detí od raného detstva v hlavnom prúde vzdelávania,“ tvrdí komisia.
Otázky a odpovede
Čo je európsky semester?
Európska komisia za účelom posilnenia rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti ekonomík a predchádzania finančným problémom a nadmerným makroekonomickým nerovnováham členských štátov zaviedla cyklus koordinácie hospodárskej politiky jednotlivých členských štátov, zvaný európsky semester. Spojila v ňom viaceré procesy tak, aby došlo k lepšej koordinácii a väčšiemu dosahu na tvorbu národných politík. Komisia v rámci európskeho semestra každoročne vykonáva podrobnú analýzu plánov členských štátov EÚ v oblasti rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem a poskytuje im odporúčania na nasledujúcich 12 až 18 mesiacov. Tieto odporúčania takisto prispievajú k cieľom dlhodobej stratégie EÚ pre zamestnanosť a rast – stratégie Európa 2020.
Aký je časový harmonogram európskeho semestra?
Európska komisia v novembri uverejňuje ročný prieskum rastu, v ktorom stanovuje priority politiky EÚ na ďalší rok a tiež špecifické odporúčania týkajúce sa eurozóny. Vo februári publikuje svoju každoročnú analýzu hospodárskych a sociálnych výziev v členských štátoch EÚ, tzv. správy o jednotlivých krajinách/správa pre Slovensko. Následne v apríli členské krajiny predkladajú svoje národné programy komisii. Slovensko predkladá národný program reforiem, ktorý predstavuje národné ciele a plány štrukturálnych reforiem, zamerané na podporu rastu a zamestnanosti. Od februára do mája prebieha diskusia na národnej úrovni o hodnotení a výzvach, ktoré predstavila komisia v správe o Slovensku. Následne na to v máji komisia navrhuje špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré prijme rada EÚ. Odporúčania sa potom monitorujú a vyhodnocujú.
Čo odporúča komisia v roku 2016 členským štátom?
Tohtoročné odporúčania Európskej komisie sa vo všeobecnosti upriamujú na tri prioritné oblasti: zvýšenie objemu investícií, ktorých úroveň je stále nízka v porovnaní s predkrízovým obdobím, rýchlejší pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem na podporu rastu a zamestnanosti a presadzovanie zodpovednej fiškálnej politiky a takého zloženia štátnych rozpočtov, ktoré bude podporovať rast. Komisia konštatuje, že v porovnaní s rokom 2015 bol najväčší pokrok zaznamenaný v súvislosti s odporúčaniami v oblasti finančných služieb a aktívnych politík trhu práce. Na druhej strane by sa dal očakávať väčší pokrok pri vytváraní regulačného prostredia priaznivého pre podnikanie a zamestnanosť.