Zároveň by sa malo zrekonštruovať päť súčasných nemocníc sídliacich najmä v krajských mestách. Práve ich hospodárenie by malo byť podrobené analýze. To znamená, že peniaze na rekonštrukciu dostanú len vtedy, ak sa zanalyzuje ich finančný stav a identifikujú sa oblasti, v ktorých by mali znížiť svoje výdavky. Celkové výdavky do zdravotníctva by podľa nich mali rásť v najbližších rokoch len o infláciu. Investície do fakultných nemocníc odhadujú takmer na 160 miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu na najbližšie tri roky.
Rezort zdravotníctva si teraz dáva za prioritu najmä zistiť, na čo presne súčasné nemocnice míňajú peniaze a porovnať ich nákupy so zahraničím.
„Ukazuje sa, že v zdravotníctve prebiehajú rôzne netransparentné a predražené nákupy. Ľudia sú už z toho unavení. Realita je, že mnohokrát čakajú v čakárni špecializovanej ambulantnej starostlivosti a nevedia prísť za celý deň na rad, niekoľko hodín čakajú aj na urgentnom príjme v nemocnici a vidíme tiež, v akom stave máme jednotlivé nemocničné oddelenia,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
„Čo však začínam vnímať napríklad aj na výboroch v parlamente, že na politickej úrovni sa už povedalo dosť a treba s týmto stavom niečo urobiť. Prestali byť tie pohľady príliš politické,“ doplnil Drucker.
„Ak chceme so zdravotníctvom niečo urobiť, musí sa v prvom rade odpolitizovať a riadiť ako sieť. Kľúčovou úlohou nás všetkých je prinavrátiť dôveru v zdravotníctvo na Slovensku. Už len to, že sa o tom začína takto otvorene rozprávať, dáva predpoklad na to, aby sa to podarilo,“ povedal predseda predstavenstva Sveta zdravia Ľuboš Lopatka.
Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia, poznamenáva, že na zdravotnú starostlivosť sa nedá pozerať len cez ekonomickú efektivitu.
„Potom vznikajú diskusie, že lekári chcú len míňať a nezaujíma ich, koľko tá liečba stojí, a podobne. Ekonómovia vidia neefektivitu ambulancií, nemocníc. Ukazujú, ako by mali byť ziskové. My sa tomu nebránime, nikdy sme nepovedali, že nechceme pristúpiť na revíziu výdavkov v zdravotníctve, práve naopak. My neefektivitu zdravotníctva nevidíme len v hrozných číslach, ale najmä na pacientoch. Systémové zlyhanie zdravotníctva sa prejavujú najmä na nich,“ skonštatoval Visolajský.
Nové analýzy hospodárenia nemocníc by mali riešiť už iba analytické jednotky verejnej správy. Napríklad v prípade Univerzitnej nemocnice v Bratislave bola posledná analýza realizovaná aj externou poradenskou spoločnosťou. Podľa analytikov však často ide o predražené štúdie, ktoré vo výsledku nezodpovedajú realite. Univerzitná nemocnica v Bratislave by napríklad na prevádzkových nákladoch mohla ušetriť 31,2 milióna eur ročne, čo predstavuje okolo 16 percent celkových prevádzkových nákladov všetkých jej piatich areálov.
Autori štúdie Hodnota za peniaze hovoria, že najviac by mohla nemocnica zosekať počet lekárov a sestričiek, nakoľko ich má v porovnaní s ostatnými fakultnými nemocnicami na Slovensku prebytok. Úspora sa dá dosiahnuť aj na prehodnotení nákupu liekov a zdravotníckeho materiálu.
„V roku 2016 prebehlo po prvý raz referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa referencovaním znížia ceny takmer 586 pomôcok (12 percent z celkového počtu zdravotníckych pomôcok s úradne určenou cenou) v priemere o 21 percent. Predpokladaná úspora predstavuje 8,6 milióna eur,“ uvádza sa v štúdii.
Ide o porovnanie cien so zahraničím. Úspora predstavuje 24 percent z pôvodnej spotreby referencovaním zlacnených pomôcok v úradne určených cenách. Oproti celkovej spotrebe zdravotníckych pomôcok v úradne určených cenách dosahuje úspora sedem percent z pôvodnej spotreby.
„V praxi sa od roku 2009 uplatňuje referencovanie cien liekov. V januári 2016 bolo po prvý raz vyhlásené referencovanie cien zdravotníckych pomôcok, v reakcii na komentár Inštitútu finančnej politiky porovnávajúci ceny vybraných zdravotníckych pomôcok na Slovensku a v krajinách V3,“ tvrdí štúdia.
