„Najdôležitejšie však bude to, ako sa podarí naštartovať hospodársky rast. Či bude udržateľný, do akej výšky sa vyšplhá. Štatistika nám ukazuje, že tvorba udržateľných pracovných miest zaostáva za rastom tak šesť mesiacov až jeden a pol roka. Záruka pre mladých nezamestnaných by mala vytvoriť podmienky na to, aby sa do štyroch mesiacov buď udržateľne zamestnali, alebo dostali možnosť rekvalifikácie, alebo si zvýšili kvalifikáciu,“ povedal Šefčovič pre Pravdu.
Po prvý raz je rozpočet Európskej únie nižší oproti predchádzajúcemu. Na druhej strane nástroje kohéznej politiky zostali zachované, Slovensko získa viac financií z fondov. Ako vníma rozpočet Európska komisia?
Po schválení rozpočtu Európskym parlamentom zavládol veľký pocit úľavy a optimizmu. Bol som práve na zasadnutí s ministrami na Rade pre všeobecné záležitosti. Tí viedli najkľúčovejšie rokovania, pripravovali stretnutia lídrov. Keď som oznámil partnerom, že EP schválil rozpočet na sedem rokov aj na rok 2014, zaznel potlesk v sále. Viedli k tomu mimoriadne zložité rokovania. Vyvolala ich najmä kríza, konsolidačné tlaky. Áno, prvý raz je však rozpočet nižší.
Čo to znamená?
Európska komisia sa snažila využiť všetky iné možnosti, ako zachovať takpovediac operačnú silu rozpočtu. Bol veľký tlak na to, aby sme nezačínali s dlhmi, aby pri čerpaní peňazí zavládla väčšia flexibilita. Zároveň však musíme lepšie plánovať. Keď sa splnia tieto podmienky, tak by sme mohli dosiahnuť aj s nižším rozpočtom porovnateľné výsledky ako v minulosti. Slovensko získalo väčší objem peňazí. Teraz je veľmi dôležité, aby rozpočet priniesol preň aj vyššiu pridanú hodnotu.
Tu je asi najdôležitejšie práve plánovanie.
Je to proces, ktorým sa zaoberá celá komisia. Ide o vypracovanie akýchsi manuálov, aby pri čerpaní peňazí nedochádzalo k stratám. Podobne sa zameriavame na všetky programy, ktoré EK spravuje. Majú sa čerpať načas. Keďže je rozpočet nižší, nesmie dôjsť k tomu, že ho nedokážeme čerpať.
Je na to Slovensko pripravené? V minulosti sme mali problémy s čerpaním peňazí.
Vidím viacero pozitívnych momentov. Určite je to aj preto, že vláda má už skúsenosť z čerpania peňazí z rozpočtu zo súčasného finančného obdobia. Potvrdzuje to i fakt, že sa veľmi intenzívne pracuje na partnerskej dohode. Je tu veľká snaha mať iba polovicu operačných programov. Len šesť, nie jedenásť. Umožní to väčšiu flexibilitu pri čerpaní peňazí, najmä v zlomových momentoch. Je to vtedy, keď sa blížime ku koncu finančného obdobia a hľadáme možnosti, ako presunúť nejaké prostriedky. Slovensko bolo jedným z prvých členských štátov, ktoré zaslali návrh partnerskej dohody. Urobilo to ešte pred letnou prestávkou. Vytvára to časový priestor na dobrú prípravu. Slovensko tiež bolo len jednou zo šiestich krajín, ktoré predložili schému, ako vytvoriť záruku pre mladých s cieľom riešiť ich nezamestnanosť. Ide o nastavenie čerpania zdrojov, ktoré ju majú podporovať. Bol som veľmi rád, že sa k spolupráci so slovenským ministerstvom sociálnych vecí pozitívne vyjadril László Andor, eurokomisár zodpovedný za zamestnanosť a sociálne veci.
Nezamestnanosť mladých je veľký európsky problém, ale Slovensko sa celkovo dlhodobo borí s vysokou nezamestnanosťou. Ako prepojiť riešenie týchto dvoch záležitostí? Deje sa to?
Samozrejme, všetky programy týkajúce sa zamestnanosti budú zohrávať veľkú úlohu. Najdôležitejšie však bude to, ako sa podarí naštartovať hospodársky rast. Či bude udržateľný, do akej výšky sa vyšplhá. Štatistika nám ukazuje, že tvorba udržateľných pracovných miest zaostáva za rastom tak šesť mesiacov až jeden a pol roka. V závislosti od situácie v jednotlivých krajinách. Rast je stále krehký. Potrebujeme ho udržať, lebo len tak sa podarí vytvárať pracovné miesta. Slovensko má štrukturálny problém s nezamestnanosťou, ktorá je veľmi vysoká. Má to viacero príčin. Nezamestnanosť mladých je v tomto novým fenoménom.
Prečo?
Okrem ekonomických faktorov tu úlohu zohráva aj to, že školský systém na Slovensku neprodukuje ľudí so schopnosťami, ktoré sú žiadané na trhu práce. V novembri som odovzdával ceny mladým slovenským inovátorom najmä z oblasti informačných technológií. Sám som bol prekvapený, ako tento sektor rastie, koľko ľudí zamestnáva, ako sa podieľa na HDP. Už teraz vieme, že roku 2015 bude v EÚ takmer milión voľných pracovných miest, ktoré nevieme obsadiť odborníkmi z Európy. Napriek tomu školský systém vo väčšine krajín únie, a tiež na Slovensku, nereaguje dostatočne na požiadavky trhu. Potom máme pomerne veľa nezamestnaných mladých ľudí. Absolvovali humanitné odbory a náročne sa musia rekvalifikovať a hľadať si prácu. Záruka pre mladých nezamestnaných by mala vytvoriť podmienky na to, aby sa do štyroch mesiacov buď udržateľne zamestnali, alebo dostali možnosť rekvalifikácie, alebo si zvýšili kvalifikáciu. Je to akási prvá pomoc. Väčšinou to býva tak, že nájsť si prvé zamestnanie je najťažšie.
Čomu ešte čelí Slovensko v súvislosti s bojom proti nezamestnanosti?
Problém strednej a východnej Európy je však aj veľmi nízka popularita celoživotného vzdelávania. Napríklad v severských krajinách je to súčasť životného cyklu. Ľudia tam akceptovali, že menia svoje kariéry aj niekoľkokrát. Uspôsobené sú na to úrady práce, vzdelávacie inštitúcie. Nové členské krajiny sú v tomto len na začiatku. Na Slovensku ešte do vývoja nezamestnanosti vstupujú aj marginalizované komunity. V tomto prípade je to však tiež širší problém, ktorý sa nedá spájať len s ekonomickým cyklom.
Nemali by komisia a členské štáty klásť väčší dôraz na to, aby mladí ľudia mali vyšší záujem vytvárať pracovné miesta? To znamená podnikať. Keď ste mladí, možno ste viac ochotní ísť do rizika.
Určite áno. Najlepšie udržateľné pracovné miesta sú tie, ktoré si mladí ľudia vytvoria založením firmy, biznisu. Bude to potrebné aj viac zapojiť do učebných osnov na stredných a vysokých školách. Je veľmi veľa programov, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom, ktorí začínajú. Predchádzajúce prieskumy však ukazujú, že Slovensko patrí ku krajinám, kde je najmenší záujem či odvaha ľudí ísť smerom k tomu, že si založia vlastnú firmu. Viac ako 80 percent skôr očakáva, že budú zamestnancami. Hovorím to aj preto, že rád vidím, že sa tu však už tvorí aj mikroprostredie start-upov v prostredí informatiky. Teda v odvetví, ktoré vytvára najvyššiu pridanú hodnotu, o ktoré je záujem. Keď porovnám učebné osnovy na Slovensku a zahraničí, najmä v USA, tak dôraz na praktické veci, ako je riešenie administratívnych úkonov až po vytvorenie biznis plánu, nie je v našich taký prítomný.
Ako však prispôsobiť školstvo potrebám trhu, ktorý sa mení, aby sme nestavili na nesprávne trendy?
Ideálna kombinácia by bola zmena učebných osnov, s lepšou rekvalifikáciou a možnosťami pre mladých, aby si vyskúšali, ako taká firma funguje, akú pomoc môžu dostať, ako komunikovať s bankami.
Bude teda komisia požadovať, aby sa to objavilo v plánoch členských krajín?
Zameriame sa na to. Na druhej strane majú členské štáty konkrétne skúsenosti s tým, čo môže fungovať a čo zaberá. Videli sme to aj minulý rok, že niektoré programy boli úspešnejšie ako iné. Komisia však bude zdôrazňovať, že najlepšie pracovné miesta sú tie, ktoré si mladí ľudia vytvoria sami, keď si založia firmu. Je však veľký rozdiel medzi pohľadom v Európe a v Amerike. V USA chce mať každý svoj biznis. V Európe chce každý dobré miesto.
Na jednej strane sa v Európe hovorí veľa o oživení priemyselnej politiky, na strane druhej ste spomenuli start-upy. Dajú sa tieto dva pohľady spojiť?
Do budúcnosti to dokonca bude nevyhnutné. Jednou z lekcií z finančnej krízy je aj to, že krajiny so solídnou priemyselnou základňou sa cez krízu dostali ľahšie. Ťažšie to bolo pre tie štáty, ktoré akceptovali tézu, o ktorej nás presviedčali aj držitelia Nobelových cien za ekonomiku. Že finančné služby budú nezvrátiteľne dominovať svetovej ekonomike, že by sme ich nemali príliš regulovať. Lenže aj táto politika spôsobila to, že mnohé z finančných operácií boli založené na tom, že jediná pridaná hodnota sa tvorila takpovediac v počítačoch. Je evidentné, že tradičnou európskou silou bol veľmi solídny, konkurencieschopný priemysel. Slovensko je podľa štatistík jednou z najpriemyselnejších či dokonca najpriemyselnejšou krajinou únie. Asi štvrtina HDP sa tvorí v tejto oblasti. V Európe sa toto číslo pohybuje okolo 15 percent. Cieľ, ktorý presadzuje aj podpredseda komisie Antonio Tajani, je reindustrializácia. Aby sme sa dostali aspoň k tomu, že 20 percent európskeho HDP bude pochádzať z priemyslu.
Je to možné?
Prvou podmienkou je, ako nastaviť energetickú politiku v Európe. Náš priemysel nemôže byť konkurencieschopný s americkým či čínskym, keď máme drahšie úvodné vstupy. Musíme hľadať spôsoby, ako lepšie využívať energie, ako vytvárať produkty s vyššou pridanou hodnotou. Kde sa ocení vložené know-how. Vyžaduje si to však aj adekvátne vzdelanú pracovnú silu. Preto aj systém učňovských škôl, ktoré sú úzko prepojené s regionálni fabrikami, je niečo, čo by sme mali vzkriesiť. Slovensko by sa nemalo fatalisticky dívať na to, že priemysel tu je, ale raz odíde. Stavajme na úspechu veľkých priemyselných firiem.
Ako si to predstavujete?
Riešme, ako by sme mohli získať vývojové centrá. Ako využiť náš potenciál pri získavaní vedecko-technických grantov. Aby sme ku skladaniu výrobkov dokázali pridať aj slovenské know-how. Nech aj kľúčoví investori vidia, že vývoj na Slovensku dokáže priniesť niečo, čo urobí ich výrobky ešte viac konkurencieschopnými. A tu cítim veľkú možnosť na prepojenie na najmodernejšie odvetvia, teda vývoj aplikácii. Ukazuje sa, že mnohí mladí ľudia na Slovensku na to majú talent. Tieto aplikácie sú univerzálne použiteľné. Teda využiť priemyselnú základňu, praktické skúsenosti na to, aby sme získali aj viac prostriedkov do vedy a výskumu. Aby si partneri zo zahraničia mohli povedať, že keď vyrábame najviac áut na svete na obyvateľa, asi to vieme. Teda určite máme veľmi kvalitných inžinierov, pracovnú silu. Bolo by teda rozumné byť sa nami v rôznych projektoch. Je to, samozrejme, jeden z príkladov, keď to, čo je, sa dá využiť ako základňa, aby sme išli do najmodernejších oblastí.
Môže v tomto pomôcť Európska únia?
Využime všetky prostriedky, ktoré sa ponúkajú. Slovenský rozpočet je napätý. Sú tú však možnosti ako Erasmus plus, Horizont 2020, rôzne schémy na podporu malých a stredných podnikateľov. Sú k dispozícii, ale neraz o nich ani nevieme alebo ich vnímame ako komplikované. Je tu veľká snaha ich zjednodušiť. Myslím si, že aj zo strany komisie, aj slovenskej vlády je potrebné urobiť maximum pre to, aby sme skvalitnili poradenstvo. Keď máte malú či strednú firmu a zaujímate sa o európsky projekt, aby ste vedeli, ako to urobiť, na koho sa obrátiť. V krajinách, kde sa poradenstvo skvalitnilo, sa ukázalo, že európske prostriedky sa využívajú viac.