Banky v mnohých krajinách vrátane Slovenska však politiku lacných peňazí vôbec nepremietli do znižovania úrokov pri spotrebných úveroch. Po zarátaní všetkých poplatkov si dokonca Slováci v priemere požičiavajú o niečo drahšie ako pred vypuknutím krízy. Znižovanie úrokov pri úveroch je pritom hlavným nástrojom Európskej centrálnej banky slúžiacim na podporu ekonomík krajín používajúcich spoločnú menu euro. O niečo lepšia je situácia pri pôžičkách na bývanie, ktoré pre úrokovú vojnu za posledné roky zlacneli, ale opäť menej výrazne ako v iných krajinách eurozóny. „Úrokové sadzby z hypoték okrem výnosov slovenských štátnych dlhopisov alebo rizika klientov ovplyvňuje aj realizovaný dopyt. Ten je na Slovensku najvyšší nielen v eurozóne, ale v celej Európskej únii. Rovnaká situácia s dopytom je aj v prípade spotrebných úverov,“ povedal analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Domáce banky tak vysoké úroky obhajujú neustále sa zvyšujúcim záujmom ľudí o zobratie drahých pôžičiek.
„Neviem si predstaviť, ako by som si bez hypotéky s vysokými úrokmi kúpila jednoizbový byt v Bratislave,“ zhodnotila Kristína Solčíková, ktorá je zamestnaná v administratíve. Väčšina ľudí bez pôžičiek od bánk nemá šancu získať vlastnú strechu nad hlavou, zrekonštruovať si byt či kúpiť auto. V auguste 2008 sa nový spotrebný úver v priemere zúročoval 14,81 percentami za rok. Mesačná splátka pôžičky päťtisíc eur splatnej za štyri roky tak vtedy vyšla na 139 eur za mesiac. Klient teda za štyri roky splácania spotrebný úver preplatil o 1¤672 eur. Dnes banky ten istý úver ponúkajú v priemere za 15,77 percenta ročne, čo mesačnú splátku zvýši na 142 eur a klient celkovo spotrebný úver preplatí o 1¤816 eur. Ľudia tak v časoch lacných peňazí zaplatia za štvorročný spotrebný úver o 189 eur viac v porovnaní s obdobím pred vypuknutím finančnej krízy.
Rástli aj poplatky
Pri spotrebných úveroch banky nielenže zdvihli úroky, ale zároveň zvyšovali aj poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, čo vidieť na raste takzvanej ročnej percentuálnej miery nákladov. To je údaj, ktorý slúži na porovnanie výhodnosti úverov po započítaní všetkých poplatkov, ako napríklad spracovanie žiadosti o poskytnutie úveru, poplatku za poskytnutie pôžičky, zmeny zmluvných podmienok či zaslania upomienky.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola v auguste 2008 ročná percentuálna miera nákladov za poskytnutie nového spotrebného úveru na úrovni 14,96 percenta a do augusta 2013 tento ukazovateľ stúpol na 16,42 percenta. „Slovenské banky majú dlhodobo vysoké marže pri poskytovaní pôžičiek na bývanie a spotrebných úverov,“ povedal Vladimír Dohnal, riaditeľ spoločnosti Symsite Research. Tri štvrtiny celého trhu s pôžičkami totiž stále ovládajú Slovenská sporiteľňa, VÚB Banka, Tata banka a ČSOB. „Väčšinou pri tom práve menšie banky sa snažia získať nových klientov na pôžičky s nižšími úrokmi,“ pokračoval Dohnal.
Za súčasné klesanie úrokov pri úveroch na bývanie môže sieť finančných sprostredkovateľov profitujúcich z lákania klientov k lacnejšej konkurencií. „Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerné úročenie úveru na bývanie kleslo z januárovej hodnoty 4,55 percenta na septembrovú hodnotu 3,78 percenta pri fixácií 2 – 5 rokov,“ potvrdil analytik Tatra banky Juraj Valachy. Práve táto skupina fixácií je momentálne najpopulárnejšia a takmer 84 percent úverov sa poskytuje v tejto fixácii. „Je to zároveň aj skupina, kde je najväčší konkurenčný boj medzi bankami a väčšina bánk predstavuje v tejto kategórii fixácií rôzne akcie a špeciálne zvýhodnenia,“ dodal Valachy.
Pomôže banková únia
Napriek prebiehajúcej úrokovej vojne sú slovenské hypotéky stále veľmi drahé v porovnaní so zahraničnými. Podľa štatistík Európskej centrálnej banky si na bývanie drahšie ako Slováci požičiavajú len obyvatelia Cypru, ktorých priemerný ročný úrok je na úrovni 5,18 percenta za rok. Slovenský priemerný úrok pri úveroch na kúpu nehnuteľnosti je 4,74 percenta a najmenej – len 1,45 percenta za rok – zaplatia obyvatelia Fínska.
Na porovnanie: mesačná splátka stotisícovej hypotéky splatnej o dvadsať rokov vyjde mesačne na 649 eur pri ročnom úroku 4,74 percenta. Slovák tak finančnému domu o dvadsať rokov vráti 155¤760eur. Neporovnateľne lepšie je na tom Fín, ktorý za tú istú hypotéku pri ročnom úroku 1,45 percenta zaplatí mesačne len 481 eur a celkovo za úver zaplatí 115 440 eur.
Pre držanie vysokých cien slovenské banky viackrát čelili podozreniu z kartelu a posledné kontroly Protimonopolného úradu prebehli v polovici októbra. Doterajšie šetrenia však nikdy nepreukázali dohodu bánk na vysokých poplatkoch či úrokoch pri pôžičkách pre bežných ľudí. V každom prípade príliš vysoké úroky už kritizoval aj šéf Európskej centrálnej banky Mário Draghi, ktorý v spolupráci s Európskou komisiou plánuje znížiť príliš vysoké úroky zavedením jednotnej bankovej únie. „Banková únia prelomí závislosť medzi financovaním štátov a ich bankových sektorov. Tým sa vytvorí priestor na približovanie rozdielnych úrokov medzi jednotlivými krajinami eurozóny,“ povedal Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Finančné domy južných krajín, napríklad španielske, majú nedostatok lacných peňazí pre obavy z možného krachu Španielska.
„Banková únia by mala obmedziť citlivosť bankových sektorov od rizikovosti svojich štátov. Práve obmedzenie takéhoto prepojenia by mohlo prispieť k zmierneniu rozdielov úrokových sadzieb v jednotlivých štátoch eurozóny,“ uviedla hovorkyňa Národnej banky Slovenska Petra Pauerová. Domáce banky však majú dostatok vlastného kapitálu, zároveň výnosy zo slovenských dlhopisov sú na historicky najnižších úrovniach a výrazné znižovanie úrokov môže podľa odborníkov priniesť len možnosť ručiť napríklad bratislavskou nehnuteľnosťou za lacnú rakúsku hypotéku.