Zatiaľ v tom nemajú jasno ani európski lídri, aj keď na nájdenie spoločného riešenia im ostáva čas už len do konca roku. Mechanizmus záchrany bánk bol minulý týždeň predmetom rokovania ministrov financií štátov Európskej únie, no dohoda nevznikla. Je preto zrejmé, že pred decembrovým summitom bude nutné ešte o mechanizme SRM (Single Resolution Mechanism) rokovať.
Litovský minister financií Rimantus Šadžius, ktorého krajina tento polrok predsedá EÚ, verí, že pre dosiahnutie kompromisu vo všetkých sporných bodoch je dostatok priestoru. Debata smeruje k tomu, že mechanizmus SRM by mal pokrývať všetky banky krajín, ktoré pristúpili k bankovej únii – teda aj Slovenska. Problémom pre členské krajiny zostávajú vzťahy medzi jednotlivými národnými záchrannými fondmi a uvažovaným spoločným fondom mechanizmu SRM.
Predstava mechanizmu počíta so vznikom záchranného fondu, do ktorého by prispievali samotné bankové domy. Vlastne by si predplácali riešenie prípadných problémov na bankovom trhu. Takto by mal byť rozťatý začarovaný kruh medzi štátmi, ktoré za verejné peniaze ťahajú banky z problémov. Systém by mal fungovať tak, že peniaze daňových poplatníkov sa použijú ako posledné, až keď zlyhajú všetky ostatné možnosti. Podľa návrhu by najprv mali platiť akcionári banky a potom veľkí veritelia.
Mechanizmus SRM je druhou časťou vznikajúcej bankovej únie, teda odpovede EÚ na finančnú krízu. Už schválený je vznik jednotného bankového dohľadu, v rámci ktorého bude Európska centrálna banka (ECB) spolu s národnými orgánmi dohľadu monitorovať približne 130 najväčších bánk eurozóny. Pred nábehom svojej dozornej funkcie v druhej polovici budúceho roka chce však vykonať komplexnú kontrolu stavu dotknutých bánk.