Slovensko sa však umiestnilo až na 69. pozícii a samotná únia si uvedomuje, že čelí stále významnejšej konkurencii vo svete. Nastupujúce krajiny ako Čína, India, Brazília, Rusko, Južná Afrika i Turecko vytvárajú prostredie hospodárskej súťaže, v ktorom je čoraz náročnejšie obstáť.
Otvorená ekonomická súťaž
Toto podčiarkuje i Stratégia Európa 2020. Dokument uvádza, že jej základom sú tri vzájomne sa dopĺňajúce priority. Ide o inteligentný rast, udržateľný rast a inkluzívny rast. A práve pri udržateľnom raste hovorí stratégia o podpore ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.
„Naše hospodárstva sú stále viac vzájomne prepojené. Európa bude aj naďalej profitovať z toho, že je jednou z najviac otvorených ekonomík sveta, ale konkurencia v rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách stále rastie. Krajiny ako Čína alebo India výrazne investujú do výskumu a technológií s cieľom posunúť svoj priemysel v hodnotovom rebríčku vyššie a dostať sa na úroveň globálnych ekonomík,“ píše sa v stratégii.
Európska komisia však túto výzvu vníma aj ako príležitosť. „Zvyšuje to tlak na niektoré odvetvia nášho hospodárstva snažiace sa udržať si konkurencieschopnosť, ale každá hrozba prináša zároveň nové možnosti. S rozvojom týchto krajín sa zároveň otvoria nové trhy pre mnohé európske spoločnosti.“
Ciele Stratégie Európa 2020
* zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov na 75 percent
* zlepšovať podmienky na výskum a vývoj s cieľom zvýšiť celkovú úroveň verejných a súkromných investícií v tomto odvetví na 3 percentá HDP
Slovensko a Európa
V súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnosti upozorňuje stratégia na potrebu rozvíjania oblasti výskumu, vývoja a inovácií v rámci všetkých odvetví hospodárstva. „To v spojení s efektívnejším využívaním zdrojov zlepší konkurencieschopnosť a podporí vytváranie pracovných miest,“ uvádza Európska komisia.
Slovensko v týchto prepojených oblastiach navrhuje v národných cieľoch zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov na 71 až 73 percent a zlepšovať podmienky na výskum a vývoj s cieľom zvýšiť celkovú úroveň verejných a súkromných investícií v tomto odvetví na 1,8 percenta HDP. Stratégia Európa 2020 je v tomto ambicióznejšia. Hovorí o zamestnanosti na úrovni 75 percent a výdavkoch na výskum vo výške troch percent HDP.
Európska stratégia zároveň pripomína, čo môže byť výhodou únie. „EÚ bola v oblasti ekologických riešení do značnej miery priekopníkom, ale jej náskok ohrozujú hlavní konkurenti, najmä Čína a Severná Amerika. EÚ by si mala udržať svoju vedúcu pozíciu na trhu s ekologickými technológiami, ktoré sú prostriedkom na zabezpečenie efektivity zdrojov v hospodárstve, a zároveň odstraňovať prekážky v kľúčových sieťových infraštruktúrach a tým zvyšovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu.“
Využívanie zelených technológií bude mať dosah aj na zamestnanosť. „Len samotné splnenie cieľa EÚ čerpať 20 percent energie z obnoviteľných zdrojov má potenciál vytvoriť v EÚ viac ako 600-tisíc pracovných miest. Keď k tomu prirátame cieľ spočívajúci vo zvýšení energetickej účinnosti o 20 percent, ide o vytvorenie viac ako jedného milióna nových pracovných miest,“ pripomína Európska komisia.
Podľa slovenských národných cieľov sa majú celkové emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roku 1990 o znížiť o 20 percent, má sa zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 14 percent.
Správna cesta?
„Niet pochýb o tom, že je potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť Európy. Myslím, že Stratégia Európa 2020, ktorá hovorí o inteligentnom, zelenom a inkluzívnom raste, je tým správnym nástrojom. Znamená to zamerať sa na viac investícií do inovácií s dôrazom na zdroje, energiu a klímu, a to je potrebné robiť na báze európskeho sociálneho modelu,“ myslí si Hans Martnes z Centra pre európsku politiku.
Odborník však pripomína, že Stratégiu Európa 2020 je potrebné aj napĺňať. „Je to cesta vpred a dá sa len ľutovať, že sa jej nevenuje dostatok politickej pozornosti. Tá sa vkladá do riešenia ekonomickej krízy, ktorú do veľkej miery vytvára hystéria na finančných trhoch. Áno, je potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť Európy a Stratégia Európa 2020 je na to dobrý nástroj,“ uviedol Martens.
Foto: Pravda