Vďaka kríze sme si uvedomili, ako výrazne sú naše ekonomiky prepojené, čo má dôsledky nielen v dobrých, ale aj zlých časoch. Spoločný problém si vyžaduje spoločné riešenia – nadnárodná koordinácia sa stáva nevyhnutným predpokladom na to, aby sme naštartovali ekonomiku a obstáli v dynamicky sa meniacom svete.
Aká má byť Európa v nasledujúcom desaťročí? Na aké priority sa máme zamerať, ak chceme byť úspešní? Na tieto otázky odpovedá nová spoločná stratégia Európa 2020, ktorú Európska komisia predstavila v marci 2010. V júni 2010 ju prijali za svoju aj najvyšší predstavitelia všetkých členských štátov únie. Jej hlavným cieľom je vyviesť európsku ekonomiku zo súčasnej krízy a obnoviť jej ekonomický rast. Cieľom je taká Európa, ktorá našej aj budúcim generáciám umožní dosahovať vysoký životný štandard a sociálne istoty a ktorá zostane silným a konkurencieschopným globálnym hráčom.
Stratégia Európa 2020 je postavená na troch prepojených pilieroch – inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Inteligentný znamená rast založený na vedomostiach a inováciách. Udržateľný znamená rast ohľaduplný k životnému prostrediu a ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje. Inkluzívny znamená rast, ktorého pozitívne dosahy pocíti čo najväčší počet Európanov.
Nová stratégia má jasne definované ciele a spôsoby, ako ich naplniť. Medzi kľúčové patrí zvýšenie zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov zo súčasných 69 % na 75 %, zabezpečenie lepšieho zapojenia žien, starších ľudí a prisťahovalcov do pracovného procesu, zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných Európanov a záväzok znížiť počet chudobou ohrozených ľudí v EÚ o 20 miliónov. To všetko v priebehu súčasnej dekády do roku 2020.
Európa tiež dlhodobo zápasí s nižšou produktivitou práce, pod ktorú sa podpisujú nižšie investície do vedy a výskumu, ako aj nedostatočné využívanie informačných a komunikačných technológií. Európska únia si uvedomuje potenciál, ktorý so sebou prináša inovatívna veda a výskum, a v členských krajinách by preto investície do tejto oblasti mali dosiahnuť 3 % HDP únie. Slovensko tu čaká obrovský kus práce, pretože vo výdavkoch na vedu a výskum sme na chvoste únie.
Ochranu životného prostredia má podporiť zníženie spotreby energií o 20 %, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 20 % spolu so znížením vypúšťaných skleníkových plynov o 20 až 30 %. Cieľom je prechod na modernú spoločnosť, ktorej ekonomický rast bude šetrný k životnému prostrediu a nebude tak závislý od energetických zdrojov.
Tieto celoeurópske ciele stratégie sa v súčasnosti rozmieňajú na národné, ktoré si každá krajina definuje v dialógu s európskymi partnermi. Ambiciózne a zároveň realistické ciele členských štátov, a teda aj Slovenska, sú pre úspech stratégie kľúčové.
Ciele je potrebné nielen správne nastaviť, ale ich aj plniť. Naplnenie cieľov je najmä zodpovednosťou členských štátov. Európa 2020 totiž nie je dielom anonymných bruselských úradníkov. Naopak, je spoločným výstupom mnohých konzultácií a rokovaní Európskej komisie s členskými štátmi. Ide teda o spoločný záväzok členských štátov a Bruselu. Európska komisia dúfa, že si to členské štáty uvedomia a podporia európske partnerstvo za inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to aj vo chvíľach, keď to nemusí byť pohodlné.
Ak však máme byť úspešní, určite nestačí len prijímať rozhodnutia kdesi za zatvorenými dverami kancelárií. Diskusia odbornej verejnosti a informovanie širokej verejnosti sú dôležitými faktormi úspechu. Aj preto prichádza Zastúpenie Európskej komisie v spolupráci s denníkom Pravda k vám s informáciami o stratégii Európa 2020 a jej realizácii na Slovensku.
Foto: Pravda