Podľa denníka von der Leyenová bude tvrdá v otázkach právneho štátu, ale v záujme uvoľnenia napätia bude s krajinami V4 viesť dialóg. V pláne má aj častejšie návštevy politikov v strednej Európe a zmenu migračnej politiky. „Európska komisia pod vedením von der Leyenovej v marci zrejme nenavrhne rozdeľovanie migrantov podľa pevných kvót,“ predpokladá Die Welt v súvislosti s témou, ktorá vyvoláva v štátoch V4 veľký odpor.
Namiesto kvót Brusel pravdepodobne navrhne výrazné posilnenie vonkajších hraníc EÚ a opatrenia na vracanie odmietnutých žiadateľov o azyl do krajín pôvodu. Ústupok pri kvótach by podľa denníka mohol viesť ku kompromisu pri schvaľovaní budúceho viacročného rozpočtu EÚ, ale aj v oblasti ochrany životného prostredia.
Právny štát ako základ
Na druhej strane šéfka Európskej komisie nebude chcieť zľaviť v otázke dodržiavania princípov právneho štátu. Konania voči Poľsku a Maďarsku pre viacero sporných zákonov, ktoré prijali, budú pokračovať. „Šéfka Európskej komisie nechce robiť nijaké kompromisy v otázke porušovania princípov právneho štátu, pokiaľ ide o slobodu prejavu alebo justíciu,“ uvádza Die Welt.
Predpokladá sa tiež, že nezmizne ani tlak na Česko v súvislosti s kauzou zneužitia eurofondov súčasným premiérom Andrejom Babišom. O obnovení trestného stíhania Babiša v kauze Bocianie hniezdo (Čapí hnízdo) pre možné zneužitie dotácií EÚ diskutovali tento týždeň poslanci europarlamentu. Podľa šéfky výboru pre rozpočtovú kontrolu europarlamentu Moniky Hohlmeierovej EÚ potrebuje novú právnu úpravu namierenú proti oligarchom, ktorá by okrem iného jasne stanovila, že vysokopostavení politici nemôžu byť príjemcami eurofondov.
Európsky parlament sa tento týždeň zaoberal aj Maďarskom a Poľskom. Europoslanci prijali nelegislatívne uznesenie, v ktorom konštatujú, že situácia v oboch krajinách sa zhoršila a konania, ktoré voči nim vedú inštitúcie EÚ, sa míňajú účinku. Niektorí europoslanci pred schválením uznesenia kritizovali aj fakt, že EÚ zatiaľ nedokázala zabrániť zneužívaniu financií z eurofondov vládou maďarského premiéra Viktora Orbána.
Varšava a Budapešť kritiku odmietajú. Varšava tvrdí, že kontroverzná reforma justície je jej vnútorná záležitosť, Budapešť zas kritiku označuje za kampaň, ktorú proti nej vedie Brusel s cieľom prinútiť ju k prijímaniu migrantov. Obom krajinám v krajnom prípade hrozí strata hlasovacích práv pri rozhodovaní v EÚ, na takýto krok je však potrebná jednomyseľnosť. Je však nepravdepodobné, že by k tomu došlo, keďže obe krajiny by sa pri rozhodovaní o takejto sankcii vzájomne podporili a rozhodnutie by vetovali.
Ľudovci bez Fideszu?
Schvaľovanie uznesenia europarlamentu však pozorne sledovali najmä v Budapešti. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 446 ku 178, a to aj s podporou väčšiny europoslancov z najväčšej frakcie ľudovcov, ku ktorým patrí Orbánova strana Fidesz. Fidesz sa tak podľa Orbána ocitol „len centimeter“ od odchodu z Európskej ľudovej strany. „Ustúpili sme od tohto kroku len preto, že na našu stranu sa postavili Francúzi, Španieli a Taliani,“ vyhlásil Orbán. Europoslanci z týchto krajín vo frakcii ľudovcov síce hlasovali proti uzneseniu, ale v strane boli v menšine.
Európska ľudová strana už dlho vedie vnútorný boj pre postoj voči Orbánovi a Fideszu. Vlani v marci pre porušovanie princípov právneho štátu pozastavili Fideszu členstvo a v nasledujúcich týždňoch bude strana rozhodovať o tom, či 13 europoslancov za Orbánovu stranu zostane v jej radoch. Ak by hrozilo vylúčenie, Orbán by zrejme odchod ohlásil ešte predtým.