Brexit: Slovákov čakajú veľké pracovné obmedzenia

Britská vláda plánuje po brexite obmedziť pobyt a prácu cudzincov vrátane Slovákov. Stále nie je isté, či nové pravidlá budú platiť len pre nových alebo aj súčasných prisťahovalcov.

29.03.2017 20:00
debata (45)

Británia je pre Slovákov, aktuálne takmer 100-tisíc, veľmi atraktívna najmä z pohľadu platu, ktorý je v mnohých prípadoch dvoj- až trojnásobný na obdobných pozíciách ako na Slovensku.

Britský štatistický úrad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu a majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku.

Britská vláda navrhuje, aby po novom tí zamestnávatelia, ktorí zamestnajú zahraničného pracovníka, zaňho ročne platili poplatok 1¤000 libier. Nateraz únia nepovedala, či prídu zo strany členských štátov podobné protiopatrenia. Britská vláda môže takisto zaviesť povinné pracovné povolenia pre cudzincov.

Prisťahovalci by tak na prácu potrebovali tzv. pracovné víza. Britská vláda ešte oficiálne nepotvrdila, o aké opatrenia pôjde v prípade okresávania počtu migrantov do krajiny. Podľa expertov je isté, že riešenie voľného pohybu osôb bude najzásadnejšou otázkou pri rokovaniach o podmienkach brexitu. Brusel sa takisto ešte nevyjadril, či zo strany EÚ prídu protiopatrenia, ak sa zavedú v Británii napríklad len poplatky pre zamestnávateľov za zamestnanie cudzinca.

Celkovo v Británii žije vyše 3 milióny cudzincov. V poslednom období v Británii pribudlo viac ľudí z východnej Európy. Ide najmä o Poliakov, Slovákov, Maďarov, Čechov, no rátajú sa sem aj pobaltské štáty ako Litva, Lotyšsko a Estónsko. Aktuálne prichádza každých rok do Británie viac ako 300-tisíc nových prisťahovalcov. Britské ambície sú ich okresanie na niečo okolo 100-tisíc.

Analytik Philippe Gudin z britskej banky Barclays tvrdí, že imigrácia bola kľúčovým aspektom hospodárskeho rastu Británie. Do problémov by sa podľa Gudina po brexite mohli dostať odvetvia s prevahou horšie platených miest, napríklad stavebníctvo, potravinársky priemysel či upratovanie. A obmedzenie imigrácie by tieto odbory mohlo poškodiť, pretože na rozdiel od zástancov brexitu Briti nemajú podľa niektorých ekonómov o tieto práce záujem.

Údaje o prisťahovalcoch vo Veľkej Británii

  • z celkového počtu prisťahovalcov (viac ako 8 miliónov) v Británii je okolo 3 miliónov z EÚ, z toho pracujúcich je viac ako 2 milióny, čo predstavuje 7 percent populácie
  • aktuálne na Britských ostrovoch pracuje takmer 100-tisíc Slovákov
  • na britských univerzitách študuje bakalársky program 125-tisíc študentov z EÚ
  • každý rok príde do krajiny viac ako 300-tisíc nových prisťahovalcov
  • podľa rôznych štúdií však boli migranti za posledných desať rokov z ekonomického pohľadu pre Britániu prínosom, teda viac prispeli do štátnej kasy na daniach, ako z nej na sociálnych benefitoch odčerpali

Ako sa postavia k prídavkom?

Jeden z mnohých britských návrhov na okresanie migrantov prichádzajúcich do krajiny je, aby sa im škrtali prídavky na deti. Británia by aj Slovákom vyplácala len toľko, koľko by dostali doma. Ešte bývalý premiér Británie David Cameron chcel, aby sociálne benefity poberali migranti až po tom, čo odrobia v krajine štyri roky.

Platiť však malo tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky (34-tisíc) sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by mali zmeny pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo by malo byť v roku 2018.

Opatrenia sa mali navyše rozšíriť aj o to, aby tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, sa museli vrátiť tam, odkiaľ prišli a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov.

Proti škrtaniu prídavkov ostro vystupujú krajiny V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko). Z prisťahovalcov v Británii čerpajú najviac prídavky na deti Poliaci, ktorých je v krajine okolo 850-tisíc. Z nich poberá vyše 26-tisíc prídavky na deti, ktoré žijú v Poľsku. Napríklad slovenská rodina žijúca v Británii dostáva rovnaké detské prídavky ako rodení Briti.

To, čo by poberali doma mesačne, majú v Anglicku za týždeň. A to aj v tom prípade, ak deti zostali na Slovensku. Zo 100-tisíc Slovákov pracujúcich v Británii poberá zhruba 2-tisíc z nich prídavky na deti, ktoré zostali doma v rodnej krajine. Na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura. V Británii dostanú pracujúci alebo aj tí, ktorí si prácu hľadajú, na dieťa 20,70 libry týždenne. Na každého ďalšieho potomka potom môžu poberať 13,70 libry týždenne.

Zmeny, ktoré plánuje Veľká Británia zaviesť pre cudzincov

  • obmedzenie voľného pohybu osôb – cudzinci, ktorí nebudú v krajine pracovať dlhšie obdobie (uvažuje sa o 6 mesiacoch), môžu byť vyhostení
  • zavedenie poplatku pre zamestnávateľov, ktorí budú chcieť zamestnať občana z EÚ, ak tak urobia, budú musieť zaňho zaplatiť tisíc libier ročne
  • v hre je aj škrtanie prídavkov na deti, Británia by aj Slovákom vyplácala len toľko, koľko by dostali doma
  • do úvahy prichádza aj možnosť, že by aj zahraniční študenti v Británii by po novom boli braní ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné

Školné bude drahšie

Nateraz nikto nevie povedať, ako sa Briti zariadia v prípade študentov z EÚ. Podľa údajov britskej vlády aktuálne študuje bakalársky program na britských univerzitách 1,8 milióna Britov, 125-tisíc študentov z EÚ a 312-tisíc študentov z krajín mimo únie.

Momentálne študenti, ktorí sa rozhodnú študovať práve v Anglicku, zaplatia ročné školné v sume 9-tisíc libier. Na štúdium si však môžu ako občania EÚ vziať od britskej vlády pôžičku, ktorú budú splácať po tom, čo sa zamestnajú, a ich príjem bude vyšší ako 1¤457 libier mesačne.

Univerzity zatiaľ nevedia povedať, či Británia aj po brexite ponechá tieto výhody európskym študentom. Do úvahy pripadá aj možnosť, že by boli po novom braní ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné.

Navyše pokým bude trvať proces odchodu Británie z únie, čo sa odhaduje na minimálne dva roky, britskí výskumníci sa nedostanú k európskym fondom. Britské univerzity z európskych programov, ako je napríklad Horizont 2020, čerpali na výskum ročne okolo 1 miliardy libier.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Brexit