Jedným z najväčších problémov zostáva súdnictvo a korupcia. Konštatuje sa to v správe o Slovensku, ktorú komisia vypracúva v rámci európskeho semestra. Vôbec žiadny pokrok oproti minulému roku Brusel neeviduje v oblasti odstraňovania regulácií a administratívnych prekážok v podnikaní.
Jedným z najväčších problémov je zdravotníctvo
Len mierne zlepšenie vidí napríklad v zlepšovaní výberu daní, zvyšovaní efektívnosti výdavkov v zdravotníctve, vo vzdelávaní Rómov, efektívnosti justície, či v zlepšovaní procesu verejného obstarávania. Najväčší progres komisia vníma v aktivácii dlhodobo nezamestnaných, rozširovaní materských škôl, zvyšovaní atraktivity učiteľského povolania aj cez zvyšovanie miezd a v zlepšovaní správy ľudských zdrojov vo verejnej správe.
Verejná správa na Slovensku podľa komisie prechádza modernizáciou a pozornosť sa zamerala aj na súdny systém. Korupcia na Slovensku však napriek tomu zostáva výzvou. „Zlepšovanie efektívnosti a nezávislosti súdneho systému sú na Slovensku naďalej výzvou, aj keď je tu úsilie na zlepšenie nedostatkov. Napriek tomu, obavy ohľadom nezávislosti súdnictva pretrvávajú,“ konštatuje v materiáli Európska komisia. Vnímanie korupcie totiž zostáva vysoké a podľa Bruselu je najväčšou prekážkou aj v rámci podnikania. Protikorupčné opatrenia, ktoré sa na Slovensku prijali, sa totiž podľa komisie javia ako nedostatočné. „Iniciatívy zamerané na oznamovateľov trestnej činnosti či schránkové spoločnosti nemusia byť dostatočné na vyriešenie problému,“ konštatuje sa v správe.
Európska komisia zároveň konštatuje, že slovenské verejné financie stále čelia rizikám z dlhodobého pohľadu. Deficit dôchodkového penzijného systému by sa totiž mal v dlhodobom horizonte zdvojnásobiť, pričom vek odchodu do dôchodku je na Slovensku jeden z najnižších v rámci Európskej únie. Výzvou v starnutí populácie na Slovensku však podľa Bruselu zostáva aj zvyšovanie efektívnosti výdavkov v zdravotníctve. Hoci Brusel vníma, že sa nejaké zmeny v zdravotníctve na Slovensku dejú, zmeny zatiaľ nevidno. Upozorňuje aj na stále pomalé zavádzanie systému platieb podľa diagnózy, ako aj systému e-health.
Pokrok v zamestnávaní, stále je miesto na zlepšenie
Na trhu práce sa podľa komisie urobilo na Slovensku viacero opatrení, ktoré pomohli znížiť nezamestnanosť predovšetkým v oblasti najmenej zarábajúcich. Napriek tomu výzvy na trhu práce zostávajú. Brusel poukazuje napríklad na nízku participáciu dospelých na celoživotnom vzdelávaní, zamestnávanie matiek je stále komplikované v súvislosti so zabezpečením výchovy detí. Hoci sa zlepšuje prístup k starostlivosti o deti, stále pretrváva nedostatok kvalitných a dostupných zariadení, predovšetkým pre deti do troch rokov.
Podobne to vníma Brusel aj v oblasti vzdelávania. Hoci niektoré opatrenia na zlepšenie situácie v sektore boli prijaté, výzvy naďalej zostávajú. Problémom je napríklad pokračujúce zhoršovanie základných zručností študentov, ako aj pretrvávajúce rozdiely vo vzdelaní medzi rôznymi sociálnymi, ako aj etnickými skupinami. Zavedenie reformy, ktorá podporuje sociálne a etnicky inkluzívne vzdelávania si tak podľa komisie vyžiada ďalšie zlepšenie a politickú podporu.
V oblasti podnikania komisia stále vidí bariéry v investíciách a to napriek tomu, že verejné a súkromné investície by v krajine mali stúpať. Existujúce investičné stratégie v oblasti dopravnej infraštruktúry spolu s iniciatívami na úsporu výdavkov môžu podľa Bruselu pomôcť znížiť zaostávanie Slovenska v budovaní infraštruktúry a taktiež zrýchliť rast a konvergenciu strednej a východnej časti krajiny.
Slovenská byrokracia
Podnikateľské prostredie však stále zaťažujú komplikované byrokratické procesy, často sa meniace politiky a regulácie, ako aj zdĺhavé konkurzné konania. „Efektívny súdny systém a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily taktiež zrejme brzdia investície potrebné na podporu rastu a konvergencie,“ dodáva v správe o Slovensku komisia.
V oblasti malých a stredných podnikov vidí Brusel na Slovensku potenciál pre ekonomickú diverzifikáciu, keďže krajina je v súčasnosti príliš zameraná na niekoľko hlavných priemyselných odvetví. V tomto smere môže pomôcť aj rozvoj vedy a výskumu, ktorého podpora na Slovensku však zaostáva. „Opatrenia na podporu výskumu a inovácií nie sú efektívne a zmeny prichádzajú pomaly,“ konštatuje sa v správe. Oveľa lepšie na tom nie sme ani s energetickou efektívnosťou, ktorá je podľa Bruselu stále nízka, kým závislosť na dovoze energetických zdrojov je vysoká.
Chrenek: Aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z najlepších v EÚ
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek uviedol, že Slovensko aj napriek úspešnému hospodárskemu rastu čelí vážnym spoločenským výzvam. "Hospodárstvo slušne rastie, rast HDP bol vlani piaty najvyšší v Únii, nezamestnanosť klesla pod priemer v eurozóne a aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z pätice najlepších v celej EÚ. O kríze teda môžeme hovoriť v minulom čase. Ako problémové oblasti Komisia vidí obrovské regionálne rozdiely, vysokú dlhodobú nezamestnanosť, kvalitu vzdelávania, sociálne vylúčenie rómskych komunít, či nižšiu kvalitu podnikateľského prostredia a verejnej správy. Dobrá hospodárska situácia, široký rozsah možností financovania, vrátane značných európskych fondov, však vytvárajú veľký priestor na ich zvládnutie,” uviedol Chrenek.
Jeho stanovisko poskytla agentúre SITA Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie v SR.