Euromince a bankovky majú 15 rokov, používa ich 19 z 28 krajín EÚ

Európska menová únia (EMU) bola vytvorená na základe Zmluvy EÚ 1. januára 1999, keď 11 krajín únie začalo v bezhotovostnom styku používať euro. O rok neskôr (1. januára 2000) prevzala Európska centrálna banka (ECB) úlohy národných centrálnych bánk. Od 1. januára 2002 boli v krajinách EMU do obehu uvedené prvé bankovky a mince eura, ktoré sa po dva mesiace používali súčasne s národnými menami. Jedinou menou je euro v krajinách EMU od 1. marca 2002.

01.01.2017 08:00
debata (22)

EMU má 19 členov: zakladajúcimi členmi sú Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko. Neskôr pristúpili Grécko (január 2001), Slovinsko (január 2007), Cyprus a Malta (obaja január 2008), Slovensko (január 2009), Estónsko (január 2011), Lotyšsko (január 2014) a Litva (január 2015). Euro používa 337,5 milióna občanov EÚ.

Euro používajú aj Kosovo, Čierna Hora a na základe zmlúv s EÚ tiež Andorra, Monako, Vatikán a San Maríno.

Británia a Dánsko majú výnimku zo Zmluvy o EÚ, takže sa ako jediní dvaja členovia únie k eurozóne pripojiť nemusia. Kým Dánsko je už súčasťou mechanizmu výmenných kurzov ERM-2, v ktorom krajina musí pred prijatím eura stráviť aspoň dva roky, Británia tento rok odhlasovala v referende odchod z EÚ.

Pre vstup do eurozóny musí krajina EÚ splniť tzv. konvergenčné kritériá: okrem iného deficit rozpočtu verejných financií nižší ako tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), mena krajiny vo výmennom mechanizme ERM-2 či verejný dlh maximálne 60 percent HDP. Tieto pravidlá a sankcie za ich nedodržiavanie predpokladá Pakt stability a rastu z roku 1997.

Pravidlá stanovené paktom stability ale väčšina krajín roky nedodržiavala a miesto vynucovania disciplíny si štáty rozširovali možnosti ako sa sankciám vyhnúť. Aj samotné udelenie pokuty bolo tak zdĺhavým procesom, že ešte nikdy nebola udelená, a to napriek tomu, že pravidlá porušujú mnohé krajiny EÚ. V dôsledku svetovej finančnej krízy bola EÚ nútená pravidlá sprísniť – prijatím takzvaného Paktu rozpočtovej disciplíny (tiež fiškálny pakt).

Fiškálny pakt bol prijatý na mimoriadnom summite EÚ 30. januára 2012; ten istý rok 2. marca ho podpísalo 25 krajín EÚ, okrem Británie, ČR a Chorvátska, ktoré vtedy ešte nebolo členom EÚ. Platnosť nadobudol 1. januára 2013. Česká vláda schválila pristúpenie k fiškálnemu paktu EÚ až 24. marca 2014. Nejde o zmluvu, ale len o medzivládnu dohodu, platnú pre krajiny eurozóny. Pristúpiť k nej môžu aj ďalšie krajiny EÚ, ktoré ju budú musieť dodržiavať až s prijatím eura.

Svetová finančná kríza donútila päť krajín EMU požiadať úniu o finančnú pomoc. Ako prvé tak urobilo na jar 2010 Grécko, ktoré sa pritom do eurozóny dostalo vďaka sfalšovaným štatistikám. Neskôr o pomoc požiadali Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus.

Pre finančnú krízu EÚ vytvorila niekoľko preklenovacích fondov (Európsky fond finančnej stability, EFSF; Európsky stabilizačný mechanizmus, ESM).

EÚ tiež začala budovať bankovú úniu. Tá má stáť na troch pilieroch: jednotné pravidlá pre banky (strán ich kapitálu, ochrany vkladov a i.), jednotný bankový dozor (vykonáva ECB od vlaňajšieho novembra) a jednotný riešiaci mechanizmus (SRM), ktorého jadrom je záchranný bankový fond (SRF). Platnosť nadobudol tento rok 1. januára a podľa schváleného opatrenia bude obsahovať 55 miliárd eur.

Od januára 2013 je stálym predsedom schôdzok ministrov financií EMU, tzv. pánom eura, Holanďan Jeroen Dijsselbloem. Pred ním túto funkciu zastával od januára 2005 Jean-Claude Juncker. Pred rokom 2005 riadil schôdzky ministrov financií EMU vždy minister financií krajiny, ktorá práve predsedala EÚ.

22 debata chyba
Viac na túto tému: #euro