Rozpočet bol stanovený do 70 miliónov eur, takže náklady Slovenska dosiahli najnižšiu sumu zo štátov visegrádskej štvorky, ktorými sú ďalej Česko, Maďarsko a Poľsko. „Z pokladnice EÚ dostávame viac ako 1,67 miliardy eur každý rok, pričom len raz za štrnásť rokov vrátime únii veľmi malý zlomok z tejto sumy v podobe prípravy a výkonu predsedníctva,“ zdôrazňoval oficiálny web slovenského predsedníctva.
Nová misia bola pre Slovensko nepoznaná poloha, pretože doteraz presadzovalo v únii hlavne vlastné záujmy. „Počas predsedníctva idú trochu do pozadia národné ciele, nad ktoré sa kladie spoločný záujem. Je to spoločná agenda EÚ, za ktorú nesie zodpovednosť každých šesť mesiacov iná krajina. Obrazne povedané, zostane nám na drese na hrudi slovenský dvojkríž, ku ktorému pribudnú európske hviezdy,“ ešte pred júlovým termínom poznamenal splnomocnenec vlády pre predsedníctvo Ivan Korčok.
Foto: SITA/AP, Ronald Zak
Keď Slovensko prevzalo poslanie v Rade EÚ, bolo to len niekoľko dní od referenda, v ktorom britskí voliči rozhodli o odchode svojej krajiny z európskeho klubu. Pred zvyšnými 27 členskými štátmi sa preto vynorila otázka, ako ďalej pokračovať, aby európsky projekt mal zmysel a bol príťažlivý. Do Bratislavy sa preto naplánoval neformálny summit, na ktorom lídri debatovali o budúcnosti únie. „EÚ sa v prvom rade musí spamätať, ak chce byť vplyvný hráč vo svetovej politike, ak má byť jedinečným projektom pre svojich občanov a ak tí jej majú dôverovať,“ upozornil pred dôležitým stretnutím premiér Robert Fico.
Z Bratislavy do Ríma
Bratislavský plán – tak sa nazýva dokument, ktorý vznikol v polovici septembra 2016. Lídri členských štátov už bez zastúpenia Británie sa zamerali na niekoľko významných bodov. Sú to migrácia a vonkajšie hranice, vnútorná bezpečnosť, vonkajšia bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj a mládež.
Konkrétne ide v prvom bode o snahu zamedziť nekontrolovanej migrácii, zabezpečiť úplnú kontrolu nad vonkajšími hranicami, nájsť dlhodobé spoločné riešenie v oblasti migračnej politiky. Nasleduje podpora členských krajín pri zaisťovaní vnútornej bezpečnosti a boji proti terorizmu. Pokračuje sa posilňovaním spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany. V ekonomickej oblasti sa lídri zhodli, že je nevyhnutné poskytnúť lepšie príležitosti mladým a vytvoriť sľubnú hospodársku budúcnosť pre všetkých.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Bratislavský proces bude pokračovať vo februári na Malte, ktorá 1. januára 2017 prevezme predsedníctvo. Vo Valette budú lídri analyzovať uvedené priority. Proces sa zavŕši v marci v Ríme, kde vedúci predstavitelia stanovia usmernenia pre spoločnú budúcnosť EÚ.
Hodnotenie predsedníctva
Keď Fico hodnotil na pôde Európskeho parlamentu slovenské predsedníctvo, poukázal na to, že sa snažilo zaoberať témami, ktoré majú reálny dosah na každodenný život ľudí. Zároveň apeloval, aby európski lídri neriešili vnútropolitické problémy na úkor európskeho projektu: „EÚ je v najťažšej kríze od svojho vzniku,“ upozornil.
Varoval, že kríza neprichádza zvonku, ale zvnútra únie a prejavuje sa nedôverou občanov k európskemu klubu. „Približovať ľuďom zmysel únie a jej výdobytkov je jediná možnosť, ako bojovať proti euroskepticizmu,“ podčiarkol slovenský premiér, ktorý si želá, aby sa EÚ vrátila hlavne k svojim koreňom, ktoré spočívajú v oblasti hospodárstva, bezpečnosti a udržiavania mieru.
Slovensko a kvóty
Pálčivou témou počas slovenského predsedníctva zostali utečenecké kvóty. Slovensko ich naďalej odmietalo a skepticky sa pozeralo aj na ďalší zámer. Fico označil kvóty za „mŕtve“ a podobne sa vyjadril o iniciatíve Európskej komisie ohľadom zavedenia automatického mechanizmu pre prerozdeľovanie migrantov. „Platné kvóty sú mŕtve a tie, čo ešte nie sú prijaté, sú mŕtve dávno. Ponúkame koncept efektívnej solidarity, že každý štát musí prispieť, ale je na ňom, aké prostriedky zvolí,“ vyhlásil Fico
Predsedníctvo v Rade Európskej únie
- Rada EÚ je jednou z troch hlavných inštitúcií únie. Formuje legislatívu EÚ, koordinuje jej politiky a hľadá dohodu v dôležitých otázkach medzi jednotlivými inštitúciami.
- Predsedať Rade EÚ je jednou z najdôležitejších a najnáročnejších úloh vyplývajúcich z členstva v únii. Na jej čele sa členské štáty striedajú každých šesť mesiacov. Počas tohto obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady EÚ a zodpovedá tak za formovanie európskej legislatívy od expertnej až po ministerskú úroveň.
- Náročnosť predsedníckej úlohy spočíva predovšetkým v pripravovaní a vedení zasadnutí Rady EÚ a jej prípravných orgánov. Ide o zasadnutia stálych výborov a približne 200 pracovných skupín a výborov zaoberajúcich sa špecifickými otázkami. Predsedníctvo usmerňuje priebeh týchto rokovaní, čím v spolupráci s ostatnými členskými štátmi zabezpečuje posun v legislatívnom procese a celkovú kontinuitu agendy EÚ.
- Každý predsedajúci štát organizuje formálne a neformálne zasadnutia nielen v Bruseli a Luxemburgu, ale aj vo svojej krajine.