Veď to bolo vôbec prvý raz v histórii, čo Slovensko prevzalo na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo. Prišlo tesne po referende v Británii, ktoré naštartovalo brexit. A pri napätej zahraničnopolitickej situácii a náraste populizmu, čo ukázalo aj zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
Pozitívne vysvedčenie po pol roku je však záverečným dôkazom, že Slovensko si už vyskúšalo v únii všetky úrovne. Od „radového“ člena až po vedenie Rady EÚ.
Slovenské predsedníctvo pochválili Tusk aj Juncker
"Chcem sa poďakovať premiérovi Ficovi a jeho celému tímu za naozaj veľmi úspešné a produktívne predsedníctvo. Nielenže ste privítali prvý historický summit európskej dvadsaťsedmičky, ale vďaka vášmu profesionalizmu sa vám podarilo to, že mnohé prísľuby z Bratislavy sa už stali skutočnosťou,“ vyhlásil vo štvrtok na stretnutí únie v Bruseli predseda Európskej rady Donald Tusk s odkazom na bratislavský proces, ktorý sa začal na schôdzke v slovenskom hlavnom meste v septembri.
"Pridávam sa a chcem zablahoželať slovenskému premiérovi, že majstrovsky zvládol historicky prvé predsedníctvo. Bola to naozaj vynikajúca práca,“ reagoval na spoločnej tlačovej konferencii s Tuskom a Ficom aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Keď Slovensko prebralo predsedníctvo 1. júla, viacerí diplomati v Bruseli neskrývali rozpaky. Vyplývalo to najmä z toho, že vláda premiéra Roberta Fica odmietala utečenecké kvóty, a teraz mala manažovať aj migračnú agendu.
Po šiestich mesiacoch sa všetky rozpory v súvislosti s riešením utečeneckej krízy určite nepodarilo odstrániť. Tentoraz však nejeden diplomat v Bruseli potvrdil, že Slovensko sa aj v tejto agende snažilo hrať úlohu férového rozhodcu a nepresadzovalo len svoju národnú pozíciu.
Kľúčovými princípmi zodpovednosť a solidarita
Krajina prišla s konceptom flexibilnej, respektíve efektívnej solidarity. Je založená na princípe, že krajiny by do riešenia migračnej krízy mali prispieť podľa svojich možností, schopností a na základe dobrovoľnosti. Zďaleka nie všetky štáty sú s týmto prístupom spokojné. Mnohé krajiny však ocenili, že Slovensko sa snažilo nejakým spôsobom preklenúť často veľmi odlišné postoje. Tento princíp sa do istej miery odrazil aj v záveroch summitu.
"Spoločným cieľom ostáva účinné uplatňovanie zásad zodpovednosti a solidarity. Na základe trvalého úsilia zameraného na preskúmanie spoločného európskeho azylového systému počas posledných mesiacov sa ukázali niektoré oblasti spoločného záujmu, zatiaľ čo iné si vyžadujú ďalšie úsilie.
Vychádzajúc z tohto Rada vyzýva na pokračovanie v uvedenom procese, s cieľom dosiahnuť konsenzus v priebehu nadchádzajúceho predsedníctva aj v oblasti azylovej politiky EÚ,“ uvádza sa v záveroch summitu.
Žezlo preberá Malta
Od 1. januára preberá predsedníctvo Malta, ktorá nie je úplne nadšená slovenskou efektívnou solidaritou. Premiér Fico však verí, že aj návrh Bratislavy bude základom pre ďalšie rokovania. Odpovedal tak na otázku Pravdy.
"Musíme si priznať, že je to citlivá téma. Domnievam sa však, že sa nám nakoniec podarilo premostiť rozdiely medzi dvoma tábormi. Myslím si, že minimálne máme spoločné porozumenie medzi členskými štátmi EÚ, že solidarita sa dá prejaviť nielen tým, že prijmeme povinné kvóty,“ uviedol v Bruseli Fico.
Premiér predpokladá, že maltské predsedníctvo bude pokračovať vo veľmi citlivej diskusii. "Potrebujeme nové rozhodnutie. Preto som presvedčený, že slovenské predsedníctvo bolo v tejto oblasti veľmi úspešné,“ uviedol predseda vlády. "Bolo,“ reagoval na tieto slová v Bruseli na tlačovke Juncker.
Podľa odborníčky na EÚ Carine Germondovej sa Slovensko snaží svojím návrhom poskytnúť členským krajinám väčšiu flexibilitu v manažovaní migrácie. "Je to však asi oneskorený pokus premostiť rozdiely v EÚ, ktoré majú hlboké základy,“ uviedla pre Pravdu expertka z Nórskej univerzity pre vedu a technológie.
"Migrácia zostáva v popredí xenofóbnych argumentov populistov a euroskeptikov, ktorí sa menia na vplyvné politické sily na mnohých miestach Európy,“ uviedla Germondová.
V oblasti migrácie začala počas slovenského predsedníctva fungovať Európska pobrežná a pohraničná stráž, podarilo sa udržať dohodu s Tureckom. Únia rieši podobné projekty s viacerými krajinami Afriky, z ktorých migranti pochádzajú. Týmto štátom zároveň ponúka ekonomickú a rozvojovú pomoc.
Slovenské predsedníctvo sa však netýkalo len migrácie. "Je tu viacero dôležitých, hoci možno menej viditeľných, projektov. Slovensko pohlo s ratifikáciou Parížskej dohody o boji s klimatickými zmenami,“ vyhlásila odborníčka.
Ďalšími dôležitými míľnikmi predsedníctva bola ratifikácia dohody o voľnom obchode s Kanadou (CETA), dosiahnutý kompromisný rozpočet únie na rok 2017 a posun vpred vo vízovej liberalizácii medzi EÚ a Gruzínskom a Ukrajinou.
Na domácej scéne sa objavil škandál, keď dvaja bývalí zamestnanci ministerstva zahraničných vecí tvrdia, že niektoré podujatia súvisiace s predsedníctvom boli predražené. Rezort diplomacie obvinenia odmieta a vraví, že predloží všetky potrebné dokumenty, aby to dokázal.