Ako hodnotíte slovenské predsedníctvo Rady Európskej únie?
Bolo veľmi úspešné. Najmä ak berieme do úvahy, že Slovensko malo predsedníctvo v čase obrovských výziev. Od júna do decembra roku 2016 sme boli svedkami príšerných výsledkov rôznych volieb. V júni to bol brexit, čo si vyžadovalo mnoho politického manažmentu a chladné hlavy.
Slováci ukázali, že to vedia, aj prostredníctvom summitu v Bratislave, ktorý priniesol mnoho podnetov na premýšľanie o budúcnosti Európskej únie. Prežili ste aj zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Podporoval brexit a je veľmi euroskeptický. Kanály na dialóg s novozvoleným šéfom Bieleho domu sú však otvorené a rovnako aj transatlantické kontakty.
Zvládla Bratislava manažment EÚ?
Vypichol by som viacero dobrých vecí. Spomeniem finiš s procesom liberalizácie víz pre Gruzínsko a Ukrajinu. Je to aj súčasť susedskej politiky, na ktorú má rotujúce predsedníctvo priamy značný vplyv, čo sa týka riadenia a vykonávania.
Podarilo sa tiež dosiahnuť dohodu o rozpočte na rok 2017 a to, že v ňom bude viac peňazí na riešenie migrácie aj na konkurencieschopnosť. Európa potrebuje byť bezpečná. A hospodársky konkurencieschopná. Slovensko urobilo dobrú prácu v hľadaní kompromisu pri rozpočte. Samozrejme, celkovo sa problém migrácie nepodarilo vyriešiť s pozitívnym výsledkom.
Prečo?
Slovensko má odlišný pohľad na problematiku ako povedzme Nemecko. Stále viac-menej funguje dohoda s Ankarou. Ale aj Slovensko zažilo, že momentálne sú vzťahy s Tureckom mimoriadne napäté. Po pokuse o puč sú v tejto krajine ohrozené ľudské práva a demokracia.
Celkovo však chcem ešte raz pripomenúť, že ste mali predsedníctvo vo veľmi zložitých časoch pre EÚ. Musím pred prvým slovenským predsedníctvom sňať klobúk. Ste malá krajina, ale vaši diplomati sú veľmi skúsení a kompetentní. Poviem to tak, že ukázali štandard rolls-roycea.
Bolo niečo, čo zatienilo slovenské predsedníctvo? Premiér Robert Fico hovoril o niektorých slovenských novinároch ako o prostitútkach. Mal tiež tvrdé vyjadrenia na adresu Británie. Bratislava by podľa Fica mohla vetovať prípadnú dohodu s Londýnom o brexite, keby bola nevýhodná pre Slovákov pracujúcich v Británii.
V súvislosti s komentárom na adresu novinárov ani neviem, ako to mám nazvať. To hovorím veľmi diplomaticky. Tiež poviem, že by som takéto slová o žurnalistoch určite nepovedal. Nevidím však, že by tieto vyjadrenia rezonovali v Bruseli alebo širšie v kruhoch EÚ. Čo sa týka brexitu, tak je jasné, že rokovania budú mimoriadne náročné.
Nepredpokladám však, že by v nich malo Slovensko nejakú zásadnú úlohu. Do veľkej miery budú podľa všetkého rokovania prenechané vyjednávačovi Michelovi Barnierovi. S istým zapojením sa najmä veľkých krajín ako Nemecko a Francúzsko či zástupcu Európskeho parlamentu Guya Verhofstadta.
Hoci brexit nebol úplne priamo na stole slovenského predsedníctva EÚ, ako júnové referendum ovplyvnilo úniu?
Pozície sú jasné. Žiadne rokovania pred spustením článku 50 Lisabonskej zmluvy o odchode z EÚ. Briti sa pokúšali o diskusiu, ale neuspeli. Preto už máme dátum spustenia článku 50 (má to byť najneskôr do konca marca 2017, pozn. red.). Výsledok referenda a dianie po ňom však mali výrazný negatívny vplyv na nálady v Bruseli.
Je to samozrejmé. Veď sa ešte nestalo, že by nejaká krajina opustila úniu. Slováci však boli pripravení. Pamätám si stretnutia s diplomatmi, na ktorých sme dúfali, že Británia v EÚ zostane. Treba však povedať, že Slováci sa na mnohých úrovniach vyjadrovali po referende smerom k Británii umiernene. Na rozdiel od viacerých iných krajín.
Je logické, že Slovensko sa stará o svojich občanov, ktorí žijú a pracujú v Británii a ktorí majú obavy o svoje práva. Počas návštevy premiérky Theresy Mayovej na Slovensku o tom mala istú výmenu názorov s predsedom vlády Ficom.
Nie je to však zatiaľ niečo, čo by malo priamy vplyv na uvažovanie o oveľa širšej dohode o budúcom usporiadaní vzťahov. Čo sa týka predsedníctva, bola tu ešte jedna oblasť, kde slovenské postoje vzbudzovali obavy, ktoré sa však nenaplnili.
O čo išlo?
Sankcie proti Rusku. Premiér Fico má ambivalentný vzťah k prezidentovi Vladimirovi Putinovi a Rusku. Rôznemu publiku rozpráva odlišné veci. Keď sa však hovorilo o sankciách za sýrske, ruské a iránske zverstvá v Aleppe, bolo to Taliansko, ktoré vetovalo opatrenia proti Moskve. Slovensko si tak udržalo umiernený postoj. Hoci boli obavy, že sa pokúsi zmeniť sankčný režim s ďalšími krajinami ako Maďarsko či Grécko.