Konštatovala v nej tiež, že Turecko v posledných týždňoch v zásade nijako nepokročilo v plnení podmienok, ktoré EÚ žiada pred možným zavedením bezvízového styku. Ankare stále chýba sedem bodov, od zavedenia biometrických pasov po novú protiteroristickú legislatívu, či dohodu o operačnej spolupráci s Europolom.
Dohoda, ktorú tento rok na jar uzavrela EÚ s Tureckom, veľmi výrazne obmedzila príchody migrantov cez Egejské more do Grécka. Zatiaľ stále platí, a to aj napriek výrazným komplikáciám, ktoré do obnovených vzťahov priniesol nepodarený letný pokus o štátny prevrat v Turecku a následné tvrdé zákroky proti tureckej opozícii. Ankara na kritiku svojho postupu, ktorá zaznieva z EÚ, reaguje veľmi odmietavo.
Turecko, ktoré je dlhoročným kandidátom na členstvo v únii, sa výmenou za obnovu prístupových rozhovorov, vidinu bezvízového styku a trojmiliardovú finančnú pomoc so skoro troma miliónmi utečencov na svojom území, na jar zaviazalo prijať späť všetkých, ktorí sa z jeho územia nelegálne dostanú do Grécka.
Praktická implementácia ale viazne, na gréckych ostrovoch je podľa aktuálnych údajov Európskej komisie stále asi 16 200 migrantov, mnohí dorazili ešte pred nadobudnutím účinnosti zmluvy. V celom Grécku je to asi 62 000 osôb.
Popri spomínaných 748 migrantov, medzi ktorými bolo 42 Sýrčanov a napríklad aj 394 Pakistancov či 15 Maročanov, boli ďalší ľudia vrátení na základe dvojstranného readmisného protokolu medzi Tureckom a Gréckom. Preto Európska komisia mohla vo štvrtok oznámiť, že do Turecka bolo vrátených 1187 osôb. Ďalších, viac ako 5700 ľudí, sa v Grécku rozhodlo na dobrovoľný návrat rovno do vlasti.
Za každého Sýrčana vráteného podľa dohody do Turecka sa EÚ tiež zaviazala prevziať iného sýrskeho utečenca priamo z táborov v Turecku. Podľa dnešnej štatistiky bolo k 5. decembru od začiatku platnosti dohody z Turecka presídlených 2761 ľudí do ôsmich krajín EÚ. Ďalších 340 ľudí na presun čaká.