Medzi možnosti, o ktorých sa uvažuje, by v krízovej situácii zvýšeného prílevu migrantov patrili presuny „dobre definovaných skupín“, ale tiež možnosť uzatvorenia niektorých hraníc a napríklad aj detencie tak, aby sa migranti nemohli voľne pohybovať naprieč úniou.
Hoci do transferov by sa mali zapájať všetky krajiny, mohli by sa rozhodnúť prijímať napríklad len zamietnutých žiadateľov, ktorých by potom mali na starosti len do chvíle ich návratu späť odkiaľ prišli, či len ohrozené skupiny – napríklad deti bez sprievodu.
Úroveň či intenzita podobnej pomoci by mala brať do úvahy vážnosť krízy a jej vplyv na schopnosť postihnutých krajín sa s migračnou vlnou vysporiadať. Zmieňovaná je teraz tiež mobilizácia dodatočných ľudských a finančných zdrojov a tiež „cielené a proporčné“ uzatváranie hraníc vnútri schengenského priestoru a ďalšie opatrenia vrátane detencie v nutných prípadoch tak, aby bolo možné brániť sekundárnym pohybom migrantov medzi štátmi únie.
Slovenské predsedníctvo v snahe nájsť pre všetkých prijateľný kompromis upravilo svoj pôvodný týždeň starý návrh. Prípadný kompromis, ktorý sa samozrejme môže od existujúcich nápadov líšiť, by mali budúcu stredu prebrať veľvyslanci krajín dvadsaťosmičky. Mohol by sa tiež stať základom pre prípravu príslušnej časti záverov decembrového summitu únie.
Tri stupne migračnej situácie
Terajšia verzia návrhu počíta s troma stupňami migračnej situácie. V prvom by za normálneho stavu platili zvyčajné azylové pravidlá. Druhý predpokladá spustenie práve spomínaných návrhov „efektívnej solidarity“.
Foto: Reuters, ALKIS KONSTANTINIDIS
Tretí stupeň, charakterizovaný „výnimočne vysokým počtom prichádzajúcich“, ktorých by nebolo možné zvládnuť predchádzajúcimi nástrojmi, odovzdáva riadenie krízy členským krajinám na úrovni Európskej rady, teda summitu EÚ.
Hľadanie kompromisu
Zdroje ČTK upozorňujú na zložitú pozíciu slovenského predsedníctva, ktoré sa snažia nájsť možno ani neexistujúce styčné body medzi pohľadom napríklad gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa a jeho maďarského kolegu Viktora Orbána.
Bolo to Slovensko a ďalšie krajiny visegrádskej štvorky, ktoré po prázdninách prišli s termínom „flexibilná solidarita“ v súvislosti s migráciou a návrhmi Európskej komisie na reformu azylového „dublinského“ systému. Základom myšlienky je, že krajiny môžu svoju pomoc migráciou zasiahnutým partnerom v EÚ prejavovať aj inak ako len doteraz preferovaným preberaním časti migrantov na základe kvótového kľúča, napríklad finančne či väčším zapojením sa do ochrany vonkajších hraníc.
Odmietanie kvót
Slovensko – rovnako ako niektoré ďalšie krajiny EÚ – od začiatku odmieta málo funkčný jednorazový mechanizmus prerozdelenia až 160-tisíc žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Poukazuje na to, že zatiaľ bolo týmto spôsobom presunutých len niekoľko tisíc ľudí, a to je dvojročný program za polovicou svojho harmonogramu. Vo svojom návrhu reformy však Európska komisia pre prípad krízy počítala s trvalým mechanizmom prerozdelenia.
Pred týždňom predsedníctvo prišlo s prvým návrhom „efektívnej solidarity“, ktorá by mala predovšetkým prakticky fungovať a neefektívnu predstavu prerozdeľovania podľa kvót nahradiť. Proti ľubovoľnému prerozdeľovaniu sa najtvrdšie naďalej stavia Maďarsko, naopak južné krídlo EÚ – teda migračnou vlnou zasiahnuté Grécko a Taliansko – na takom mechanizme trvajú. Podľa niektorých informácií by si tieto štáty ideálne želali úplne nový celoeurópsky mechanizmus, ktorý by z nich sňal automatickú povinnosť starať sa o desaťtisíce či státisíce prichádzajúcich.
V Grécku po uzavretí tzv. balkánskej trasy zostalo okolo 50-tisíc osôb a Turecko teraz hrozí možnosťou znovu otvoriť svoje hranice. Taliani ďalej čelia príchodu desiatok tisíc migrantov cez Stredozemné more zo severu Afriky.
Slovenské predsedníctvo vo svojom návrhu uznáva, „že krajiny by nemali byť znevýhodnené svojou geografickou polohou“. Práve preto je podľa Bratislavy zodpovednosťou EÚ postarať sa o „efektívnu“ a v praxi funkčnú solidaritu.