Investičný reštart po kríze

Globálna hospodárska a finančná kríza spôsobila prudký pokles investícií v Európe, najmä v oblasti infraštruktúry, inovácií a financovania malých a stredných podnikov.

16.11.2016 06:00
robotník, mechanik, továreň Foto:
Ilustračné foto.
debata

Investície v európskych krajinách sa znížili za posledné roky o viac ako 15 percent v porovnaní s úrovňami, ktoré dosahovali pred vypuknutím krízy. Ich pokles sa týka aj Slovenska. Od vypuknutia hospodárskej krízy prudko klesli v roku 2009 a od roku 2014 zostali v reálnom vyjadrení približne o 12 percent nižšie ako v roku 2008. Zvrat nastal až v roku 2015, kedy hlavne vďaka zrýchlenému čerpaniu EÚ fondov prekročili investície vyše 5 percent predkrízový rok 2008. Komisia však tvrdí, že už možno badať celkový nárast investícií a očakáva sa, že tento pozitívny trend bude pokračovať. A to aj vďaka Investičnému plánu pre Európu, známeho aj ako „Junckerov plán“. Ten pozostáva z troch častí, a to zriadenia Európskeho fondu pre strategické investície, zabezpečenia toho, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky a zlepšenia investičného prostredia.

Európska komisia v septembri tohto roka predložila právne predĺženie trvania, na základe ktorého sa začiatočné trojročné obdobie (2015–2017) Junckerovho balíčka s jeho cieľovým objemom 315 milárd eur zvýši aspoň na 500 miliárd eur investícií do roku 2020, keď sa skončí aktuálny viacročný finančný rámec. Komisa chce mobilizáciou ešte väčšieho objemu súkromných finančných prostriedkov zdôrazniť význam doplnkovosti. EFSI (Európsky fond pre strategické investície ) druhej generácie sa sústredí na financovanie vyššieho počtu cezhraničných a udržateľných projektov, ktoré prepoja EFSI s ambicióznymi cieľmi Parížskej dohody o klíme. Komisia takisto navrhuje šte viac zvýšiť transparentnosť uvedením podrobných informácií o tom, prečo bol jednotlivý projekt vybraný a ako spĺňa kritériá stanovené v nariadení o EFSI, čím sa preukáže jeho „doplnkovosť.“

V záujme ďalšieho zlepšenia EFSI by sa mala riešiť aj otázka geografického pokrytia kladením väčšieho dôrazu na poskytovanie miestne zameranej technickej pomoci v členských štátoch tým subjektom, ktoré vyjadria záujem uchádzať sa o finančné prostriedky. Má sa zjednodušiť spájanie žiadostí o financovanie z EFSI s inými zdrojmi financovania v EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Európsky fond pre strategické investície sa zriadil ako spravovaný účet v rámci Európskej investičnej banky (EIB). Využíva verejné prostriedky na mobilizovanie dodatočných súkromných investícií a poskytuje zabezpečenie v súvislosti s financovaním, ktoré poskytuje EIB a Európsky investičný fond (EFSI). Jednou z funkcií fondu je prevziať niektoré z rizík, ktoré znáša EIB, ktorá bude vďaka tomu schopná investovať do rizikovejších projektov. Zapojenie EIB by malo do týchto projektov prilákať súkromné investície. Európska investičná banka, na čele ktorej stojí Werner Hoyer, spolu s Európskou komisiou začala cez Investičný plán pre Európu od vlaňajška podporovať tzv. rizikové projekty.

Doteraz projekty, ktoré riadiace orgány banky schválili, sú zamerané na zlepšenie sektorov zdravotníctva, dopravy, ale aj energetiky a podory výskumu a inovácií, čiže na všetky odvetvia, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky rast a konkurencieschop­nosť únie. Prvé peniaze z Európskeho investičného fondu (EFSI) už išli napríklad do zdravotníckeho výskumu v Španielsku, rozširovania letiska v Chorvátsku, výstavbu 14 nových zdravotníckych zariadení na území Írska a podporu priemyselných inovácií v Taliansku. Podporujú sa programy zamerané na obnoviteľné zdroje energie a projekty v oblasti energetickej účinnosti, na podporu výskumu, vývoja a inovácií a tiež infraštruktúrne projekty v digitálnej a sociálnej oblasti a rovnako väčší objem úverov dostanú prostredníctovm finančných sprostredkovateľov spomínané projekty pre malé a stredné podniky.

Investície dostať do reálnej ekonomiky

Európsky portál investičných projektov a Európske centrum investičného poradenstva boli zriadené s cieľom pomôcť, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky. Centrum poskytuje technickú pomoc a podporu. Združuje existujúce programy technickej pomoci EIB a poskytuje ďalšie poradenské služby pre prípady, na ktoré sa existujúce programy nevzťahujú. Portál projektov pomôže potenciálnym investorom nájsť informácie o každom projekte a investičných príležitostiach.

Zlepšenie investičného prostredia

Cieľom je podporovať investície zlepšovaním podnikateľského prostredia a uľahčovaním prístupu k financiám, a to predovšetkým pre malé a stredné podniky. Celkovým cieľom je odstrániť prekážky pre investície a vytvoriť jednoduchší, lepší a predvídateľnej­ší regulačný rámec v EÚ, najmä v sektoroch infraštruktúry, v ktorých sa investície prejavia o niekoľko rokov, prípadne desaťročí. S cieľom pomôcť zlepšiť podmienky financovania v EÚ sa v pláne predpokladá vytvorenie únie kapitálových trhov, ktorá má znížiť fragmentáciu na finančných trhoch a zvýšiť prílev kapitálu do podnikateľských a investičných projektov.

„EFIS má veľmi široký dosah. Program môže byť využívaný podnikateľským subjektom, na verejno-prospešné služby, teda verejným sektorom ako takým, či národnými, alebo inými bankami, ktoré chcú poskytovať úvery. Profitovať by z toho mali najmä malé a stredné podniky. Prioritné oblasti podpory sú pre nás doprava a energetika, veda a výskum, digitálna infraštruktúra, inovácie a projekty na rozširovanie používania obnoviteľných zdrojov energie. Musím upozorniť, že tak ako aj iné štandardné pôžičky Európskej investičnej banky, aj EFSI nemá žiadne geografické či sektorové obmedzenia. Každý projekt sa hodnotí individuálne. Žiadateľ o finančný príspevok môže poslať svoju žiadosť priamo Európskej investičnej banke, ktorá má svoje partnerské pobočky v každom členskom štáte EÚ. Uchádzači o financie nemusia podstupovať schvaľovacie procesy cez miestne orgány či vládu,“ povedal pre Pravdu výkonný riaditeľ EIB Wilhelm Molterer.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EIB #EFSI #Junckerov balíček #finančná kríza