Európska investičná banka ide pre investície do rizika

Európska investičná banka spolu s Európskou komisiou začala cez Investičný plán pre Európu od vlaňajška podporovať tzv. rizikové projekty. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) aktuálne disponuje 16 miliardami eur z európskeho rozpočtu a 5 miliardami zo zdrojov Európskej investičnej banky (EIB).

10.11.2016 06:00
európska investičná banka Foto:
Európska investičná banka v Luxemburgu.
debata (1)

To umožňuje banke odblokovať investície, ktoré dosiahnu len do roku 2017 úroveň 315 miliárd eur, do roku 2022 pôjde až o sumu 630 miliárd eur. S podporou EFSI môže banka poskytnúť finančnú podporu ekonomicky životaschopným projektom s pridanou hodnotou, špeciálne projektom, ktoré sú viac rizikové. EFSI sa zameriava na sektory, ktoré majú kľúčový význam pre európske hospodárstvo.

Prioritné oblasti podpory sú pre banku doprava, energetika, veda a výskum, digitálna infraštruktúra, inovácie a projekty pre rozširovanie používania obnoviteľných zdrojov energie. Nejde však o štandardné pôžičky Európskej investičnej banky. EFSI v tomto prípade nemá žiadne geografické či sektorové obmedzenia. Každý projekt sa hodnotí individuálne. Žiadateľ o finančný príspevok môže poslať svoju žiadosť priamo Európskej investičnej banke, ktorá má svoje partnerské pobočky v každom členskom štáte EÚ vrátane Slovenska. Uchádzači o financie nemusia podstupovať schvaľovacie procesy cez miestne orgány či vládu. Skupina EIB v roku 2015 vyčlenila 7,5 miliardy eur v rámci EFSI, čím sa podarilo zmobilizovať celkové investície vo výške 50 miliárd eur, čiže 16 percent cieľovej sumy 315 miliárd eur do roku 2017.

Pôžičky banka poskytuje orgánom verejného sektora a súkromným spoločnostiam. Priame pôžičky uvoľňuje na projekty v hodnote viac ako 25 miliónov eur, často s dlhou dobou splatnosti, určené na podporu malých a stredne veľkých projektov prostredníctvom miestnych partnerských bánk. Stredne kapitalizované podniky môžu získať priamu finančnú podporu na investície do výskumu, vývoja a inovácií. Banka nepožičiava viac ako polovicu celkových nákladov na projekt. Jej pôžičky často fungujú ako katalyzátory, pretože priťahujú ďalšie možnosti financovania od iných verejných medzinárodných finančných inštitúcií, Európskej komisie a súkromných investorov. Takto napríklad banka financovala projekt liverpoolskeho prístavu, švédske monitorovacie zariadenie na lieky na HIV alebo najväčšie solárne pole EÚ pri Bordeaux. Podporuje aj špičkové inovácie a iniciatívy týkajúce sa opatrení v oblasti klímy.

V novembri minulého roka otvorila EIB svoju kancelárie aj v Bratislave. „Kancelária zabezpečí našu fyzickú prítomnosť na Slovensku, prístupnosť trhu a zlepší naše dodávacie možnosti. Banka EÚ sleduje svoj prístup k mobilizácii investícií dosiahnutej prostredníctvom úverov, blendingu a poradenstva. Priestor je pre zvýšenie našej podpory a prehlbovanie spolupráce so slovenskými poskytovateľmi, súkromnými investormi, spolufinancovateľmi a orgánmi verejnej správy v prospech obyvateľov,“ povedal prezident EIB Werner Hoyer. „Zriadenie stálej kancelárie na Slovensku je významným momentom v rozvíjaní našich vzájomných vzťahov a zviditeľnenie EIB. Investície financované EIB prispeli k podpore hospodárskeho rastu našej ekonomiky a regionálnemu rozvoju,“ dodal minister financií Peter Kažimír.

Celkovo doterajšie pôžičky EIB na Slovensku dosiahli v roku 2015 vyše miliardy eur. V porovnaní s rokom 2014 (556 miliónov eur) to predstavuje 100-percentné navýšenie. Z objemu úverov poskytnutých v roku 2015 smerovalo 57 percent do kombinovanej infraštruktúry, pričom 34 percent bolo investovaných do oblasti dopravy a 9 percent bolo poskytnutých malým a stredným podnikom a stredne kapitalizovaným podnikom. Doteraz realizovala EIB na Slovensku operácie za 6,6 miliardy eur. V súčasnosti má banka svoje kancelárie v 20 členských štátoch a v 19 krajinách mimo EÚ.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska investičná banka #Junckerov balíček