Prečo je potrebné predlžovať podporu investícií v Európe o ďalšie roky a aj celkovú finančnú kapacitu fondu? Je to znak toho, že Európe sa nedarí napredovať tak, ako si to Brusel pôvodne naplánoval?
Práve naopak. Investičný plán pre Európu bol vytvorený v rekordnom čase a už od svojho spustenia v júli 2015 prináša konkrétne výsledky. Základom plánu je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý doteraz zmobilizoval investície v celkovej hodnote 138,3 miliardy eur v 27 členských štátoch (okrem Cypru). Úvery boli poskytnuté vyše dvestotisíc malým a stredným podnikateľom v celej Európe. Vyše stotisíc ľudí získalo nové pracovné miesto. Bola by škoda nepokračovať v tomto pozitívnom duchu, pretože ide o skutočný prínos pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest. Pri vzniku Investičného plánu bolo cieľom mobilizovať 315 miliárd eur v priebehu troch rokov. Teraz navrhujeme zvýšiť kapacitu fondu na najmenej 500 miliárd eur do konca roka 2020 a budeme sa usilovať, aby do roku 2022 táto suma dosiahla 630 miliárd.
Pôvodne až po audite po troch rokoch sa malo ukázať, či v tom budete pokračovať, tak prečo teraz také rozhodnutie aj bez auditu?
Rozhodnutie o pokračovaní fondu je plne v súlade s európskym právom. Treba si uvedomiť, že finančné nástroje v Európskej únii sú upravené legislatívou. V júni sme oznámili, že právny návrh na pokračovanie fondu predložíme na jeseň. Medzi obomi návrhmi (súčasným i novým) tak nebude žiadne právne vákuum a prakticky sa projekty budú môcť predkladať plynule. V praxi však máme tri audity, ktoré vyžaduje európska legislatíva. Európska komisia v súlade s ňou minulý mesiac prezentovala audit o fungovaní zábezpeky zo strany EÚ a Európska investičná banka začiatkom mesiaca zverejnila audit o fungovaní celého fondu. Závery oboch auditov priaznivo hodnotia prvý rok fungovania fondu. Okrem toho Európska komisia sa rozhodla požiadať o audit existujúcej legislatívy upravujúcej pôsobenie EFSI s cieľom skvalitniť nový návrh o pokračovaní fondu. Výsledky tohto auditu by mali byť známe v novembri.
Ako bude fond fungovať po tom, čo Británia opustí EÚ?
Európsky fond pre strategické investície, podobne ako štrukturálne a kohézne fondy, ako aj množstvo ďalších finančných programov Európskej únie zostávajú v platnosti. Fungovanie financií v EÚ je upravené osvedčeným právnym rámcom a je pod drobnohľadom mnohých kontrolných inštitúcií. Nemyslím si preto, že by EFSI bol v ohrození. Veľká Británia má doteraz podpísaných deväť projektov, schválených ďalších šesť a patrí k aktívnym žiadateľom o prostriedky z fondu. Takmer všetky projekty sa týkajú energetiky a dopravnej infraštruktúry. Je nutné podotknúť, že vlády členských štátov nepredkladajú projekty, ale sú to individuálni investori z danej krajiny.
Budú sa ešte teraz podporovať projekty v Británii, keďže o dva roky už krajina nebude súčasťou EÚ?
Veľká Británia doteraz nepožiadala Európsku úniu o vystúpenie z klubu. Európske právo dosť presne upravuje mechanizmus vystúpenia členskej krajiny z Európskej únie. Preto dokiaľ Veľká Británia nevystúpi, zostáva členom EÚ so svojimi právami a povinnosťami. Toto potvrdili aj lídri na európskom summite 24. júna. V praxi to znamená, že jej subjekty sa budú mať možnosť zúčastňovať na programoch EÚ, a teda aj predkladať projekty v rámci EFSI. Ostatné bude predmetom vyjednávacieho procesu, preto nechceme predbiehať a špekulovať, čo by bolo, ak…
Ako konkrétne EFSI pomáha Slovensku?
Len nedávno Európska investičná banka a Československá obchodná banka podpísali dohodu, ktorá umožní podnikateľom, predovšetkým malým a stredným, uchádzať sa o úver, a to aj v takých prípadoch, keď bol žiadateľ o úver v inej banke zamietnutý. V praxi to znamená, že podnikateľ, ktorý zamestnáva do 250 ľudí, má maximálny obrat 50 miliónov eur alebo majetkové imanie neprevyšujúce 43 miliónov eur, môže prostredníctvom akejkoľvek pobočky ČSOB žiadať o pôžičku do výšky 7,5 milióna eur so splatnosťou 1 až 10 rokov. Samozrejme, sú tu určité kritériá, ktoré treba splniť, napr. sa vyžaduje, aby podnikateľ investoval určitú sumu do vedy a technologického rozvoja, alebo rast pracovných miest o viac ako 20 percent ročne). Pobočky ČSOB by mali dostať inštrukciu, ako tieto úvery poskytovať. Samozrejme, informácie sa nachádzajú aj na internete, najmä na webovej stránke Európskej investičnej banky.
Nenaráža komisia na problém, že v zásobníku projektov nie je dostatok tých kvalitných, resp. je ich nedostatok?
Kvalita projektov nie je výlučným problémom Európskeho fondu pre strategické investície. Je známe, že niektoré krajiny majú tradíciu vypracúvania projektov a projektové zámery sa pripravujú prostredníctvom špecializovaných konzultačných firiem. V mnohom však rozhoduje inovatívnosť a pridaná hodnota daného projektu. Zmyslom Investičného plánu pre Európu je podporiť práve tie projekty, ktoré by inak nemohli byť podporené a ktoré by boli pre súkromných investorov rizikovejšie.
Takže Brusel ide do väčšieho rizika?
Využitie záruky zo strany EÚ umožňuje predovšetkým Európskej investičnej banke ísť za svoje obvyklé praktiky a investovať spolu so súkromným sektorom aj do riskantnejších projektov. Jedna vec je teda vytvoriť finančné mechanizmy, druhá, no rovnako dôležitá časť Investičného plánu je zlepšenie investičného prostredia skvalitnením regulačného rámca, jeho stabilnosťou a predvídateľnosťou, štrukturálnymi reformami, väčšou otvorenosťou medzinárodnému obchodu a zahraničným investíciám. Okrem toho sa snažíme otvoriť príležitosti pre čo najväčší okruh záujemcov, preto sme začiatkom leta spustili online službu, Európsky portál investičných projektov (EIPP). Záujemcom, či už sú na strane predkladateľa projektu, alebo na strane investora, chceme uľahčiť vyhľadávanie, „spárovanie“ a prípadnú spoluprácu. Zo skúseností vieme, že ľudia a spoločnosti majú dobré nápady, veľakrát však pretavenie nápadu do projektu stroskotá na nedostatku informácií o tom, ako projekt vypracovať. Preto sme zriadili aj centrum investičného poradenstva ponúkajúce vhodné tipy.