Geist: Lepšia ochrana hraníc migráciu nevyrieši

Bratislavský summit nebol posledným miestom mimo Bruselu, kde sa stretli predstavitelia členských štátov EÚ. Ďalšie majú byť na Malte a v Ríme. O záveroch bratislavskej schôdzky 27 lídrov únie sme hovorili s analytikom Radovanom Geistom z portálu EurActiv.sk

20.09.2016 12:00
radovan geist, euractiv Foto: ,
Analytik portálu EurActiv.sk Radovan Geist.
debata (84)

Naplnili sa očakávania summitu EÚ v Bratislave v tom, že únia presne pomenovala, čo ju najviac ťaží?
V zásade nie. Objavili sa štyri oblasti, ktoré sú určite dôležité a ako keby reagujú na to, čo občania v prieskumoch identifikujú ako najväčšie problémy. Ale zároveň veci, ktoré prispievajú k postupnému rozpadu EÚ, tie sa v záveroch summitu neobjavili. Je to z jednoduchého dôvodu, lebo na ne nie je rovnaký názor alebo odvaha v nich niečo urobiť.

Nehovorilo sa vôbec o zefektívnení výberu daní v krajinách EÚ. To znamená predovšetkým väčšia koordinácia a harmonizácia v oblasti korporátnych daní, nehovorilo sa o rozpočtových pravidlách, ktoré šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v prejave o stave únie identifikoval ako problém bez toho, aby navrhol zmenu. Lídri sa toho ani nedotkli.

To je to, čo dnes trhá eurozónu na sever a juh. Nehovorilo sa ani o téme, ktorú Juncker v prejave zaradil na prvé miesto, a to je posilnenie sociálneho piliera európskej integrácie.

Je Bratislavská cestovná mapa EÚ, ktorá hovorí o lepšej ochrane vonkajších hraníc únie v súvislosti s nelegálnou migráciou, či programy zamerané na zamestnávanie mladých ľudí, východiskom?
V istej miere áno, ale neotvorili sa ďalšie veci. Keď sa napríklad bavíme o migrácii, lepšia ochrana hraníc problém sám osebe nerieši, ak nechceme obstavať EÚ ostnatým drôtom.

Môžeme chrániť vonkajšie hranice, ale ak sa nechceme vzdať medzinárodných záväzkov v oblasti azylu, musíme akceptovať, že v Európe bude pri súčasnom stave globálnej bezpečnosti veľké množstvo ľudí, ktorí majú právo tu byť ako azylanti alebo pod nejakou inou formou medzinárodnej ochrany.

Teraz sa potrebujeme baviť o tom, ako toto bremeno rozložiť, lebo ani Grécko a ani Taliansko nebudú chcieť byť zberným táborom. Čakať, že všetko zoberú na svoje plecia Nemecko alebo Švédsko, sa tiež nedá.

Ak hovoria krajiny V4, že utečenecké kvóty nie, tak treba nájsť iný spôsob. Preto Angela Merkelová povedala, že je sama zvedavá, ako bude vyzerať návrh na flexibilnú solidaritu.

Krajiny visegrádskej štvorky hovoria o pružnej solidarite pri zvládaní migrácie. Povinné kvóty sú teda definitívne minulosťou?
Dočasný systém kvót je platný. Nikto ho nezrušil, on sám v určitom momente vyprší. Je jasné, že dočasné kvóty nebudú fungovať. Pokiaľ ide o trvalé kvóty, nemyslím si, že Európska komisia stiahne svoj návrh.

Je možné, že nemecká vláda pred voľbami nebude naň tlačiť, alebo, naopak, môže začať prípadne tlačiť na náhradné riešenie. Aj Merkelovej vláda bude potrebovať voličom povedať, že Európa nie je pre nás iba bremenom, pretože sme našli spôsob, ako si podeliť náklady na zvládanie utečeneckej krízy.

Po referende o odchode Veľkej Británie z EÚ sa zdalo, že politici majú vôľu hovoriť o veciach, ktoré nefungujú. Vedia európski lídri, ako EÚ viac priblížiť k ľuďom?
Nemyslím si, že ako keby Európa bola vzdialená ľuďom, je dominantný problém. Určite sú pre Európanov rozhodovacie procesy v EÚ zložité a nerozumejú im. Omnoho dôležitejšie je, či sa únia podieľa na vytváraní politík a rozhodnutí, ktoré ľuďom uľahčujú život a robia ho lepším, čo v niektorých prípadoch je.

Je fajn, že máme voľný pohyb osôb a pracovnej sily. Na druhej strane tým, čo európske inštitúcie s národnými vládami presadzovali napríklad v Španielsku alebo v Grécku alebo čo Európska komisia vo svojich odporúčaniach v rámci európskeho semestra pretláča vo Francúzsku, mnohým ľuďom život zhoršuje. Potom sa nemôžeme čudovať, že sa voči EÚ stavajú kriticky, lebo ich záujem nie je v rozhodovaní premietnutý.

Európski lídri sa stretávali v Bruseli. Myslíte si, že Bratislava bola výnimkou alebo budú rokovania mimo Bruselu častejšie?
Ďalší neformálny summit bude v maltskej Vallette, potom v Ríme. Okrem toho neformálne stretnutie Európskej rady bolo mimo Bruselu vlani na Malte venované migračnej kríze. Ide skôr o to, či sa vytvorí tradícia kolektívnych brainstormingov alebo v horšom prípade skupinových terapií.

Asi by to bolo dobré, lebo formálna štruktúra summitov niektoré typy diskusií neumožňuje. To sa uvidí podľa toho, k čomu konkrétnemu summity v Bratislave a neskôr vo Vallette a v Ríme budú viesť.

© Autorské práva vyhradené

84 debata chyba
Viac na túto tému: #Radovan Geist #bratislavský summit