EÚ by sa mala aspoň dohodnúť, čo bude robiť ďalej, tvrdí expert

Prichádza obdobie Bratislavy? V hlavnom meste Slovenska sa stretnú lídri 27 krajín Európskej únie, aby hovorili o jej budúcnosti. "Nevyhnú sa ani debatám o veciach, na ktoré majú odlišný názor. Preto by to mala byť otvorená diskusia,“ povedal o schôdzke profesor Jozef Bátora z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

16.09.2016 08:00
Hrad, summit, Bratislava Foto: ,
Pohľad na nasvietený Bratislavský hrad pri príležitosti štvrtkového neformálneho summitu predsedov vlád a prezidentov členských krajín Európskej únie v Bratislave.
debata (11)

Potrebuje EÚ bratislavský summit?
Určite je potrebné hovoriť, ako ďalej s úniou. Brexit je silným signálom. Keby sme neurobili nič, došlo by k ďalšiemu drobeniu EÚ. Je výborné, že máme summit v Bratislave. Našu diplomaciu je objektívne potrebné pochváliť. Summit by mal priniesť otvorenú reflexiu toho, kde sa únia nachádza. Viac sa však asi od toho nedá v tejto fáze očakávať.

Zatiaľ sa zdá, že lídri budú hovoriť viac o veciach, na ktorých sa do istej miery vedia zhodnúť, napríklad, že potrebujeme viac bezpečnosti. Nemali by sa skôr rozprávať o problémoch?
Nevyhnú sa ani debatám o veciach, na ktoré majú odlišný názor. Preto by to mala byť otvorená diskusia. Je milé pre nás, že aj ľudia ako bývalý švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt hovoria teraz o období Bratislavy, ktoré prichádza. Obávam sa, že je to trochu prehnané. Máme však priestor vytvoriť základ pre debatu, ktorá by mohla viesť k ďalším krokom. Myslím, že by sme sa mali minimálne dohodnúť na tom, čo ideme robiť ďalej.

Čo bolo hlavným odkazom pre Európsku úniu v prejave šéfa Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera v stredu a ako to súvisí s bratislavským summitom?
Hlavným odkazom bolo, že EÚ má pre svojich občanov jednoznačné a praktické výhody. Tie súvisia s pojmom európsky spôsob života, ktorý má veľmi konkrétnu charakteristiku. Týka sa to napríklad aj pripojenia na internet, ktoré má byť takpovediac základným ľudským právom. Všetky obce v únii majú mať prístup na web. Ďalej to súvisí aj so znižovaním poplatkov za roaming. Momentálne nás spoločne charakterizuje aj niečo také, ako je odmietanie trestu smrti. Sú to veci, ktoré máme k dispozícii. Tieto výhody však musíme brániť, musíme byť schopní ich chrániť a udržať si ich. O tom bola aj ďalšia časť Junckerovho prejavu. Spolupracovať a chrániť sa vo vnútri aj smerom navonok.

Je Junckerov prejav aj vkladom do diskusie pre 27 lídrov v Bratislave?
Juncker hovoril o ochrane európskeho spôsobu života, ale aj o konkrétnych návrhoch. Či je to európsky obranný fond, alebo európska pobrežná a pohraničná stráž. V zásade môžu byť členské štáty spokojné s tým, čo Juncker povedal. Samozrejme, vždy ide o to, ako sa konkrétne návrhy uvedú do praxe. Od toho sa odvíja diskusia európskych lídrov a vlád. Prejav má predseda eurokomisie každý rok, takže nejde o to, že by ho mieril úplne na bratislavský summit. Ale prejav prišiel dva dni pre schôdzkou. Preto by aj lídri mali určite viac hovoriť o tom, ako nastaviť ochranu hraníc únie a ako ju prakticky zrealizovať. Rovnako je na stole aj spolupráca v obrane. Juncker nespomenul slovné spojenie európska armáda, takýto federalistický jazyk by mohol blokovať iniciatívy. Hovoril o koordinácii a zdieľaní zdrojov.

Ako chrániť spoluprácu v EÚ v stave, keď zaznievajú slová, že azda ešte nikdy nebola EÚ v takej vážnej kríze?
Znamená to chrániť to, čo existuje a uvedomiť si to. Aby sme nebúrali rámce, ktoré pre spoluprácu existujú. Nenarúšajme zbytočným xenofóbnym a nacionalistickým neracionálnym konaním, aké sa ukázalo aj počas brexitu, niečo, čo sme vytvorili za desaťročia spolupráce.

Juncker vo svojom prejave viac ráz spomenul slovo solidarita. Určite na to ľudia zareagujú. Nie je však tejto pojem v EÚ do značnej miery vyprázdnený v súvislosti s ekonomickou a utečeneckou krízou?
Solidarita má v rámci EÚ niekoľko významov. Jedným z nich je aj ekonomická dimenzia. Bohatší sú solidárni s chudobnejšími. Aj Slovensko viac ako desať rokov získava z európskych fondov peniaze napríklad na stavbu diaľnic. V zásade ide o prerozdeľovanie finančných prostriedkov od bohatších k chudobnejším. Reálne sa to deje. Je to praktický typ solidarity, ktorý systematicky funguje. Juncker sa však dotkol aj iného typu solidarity, ktorý sa týka rozdeľovania utečencov v rámci krajín EÚ. To očividne funguje menej. Nie je však jasné, že by sme medzi tieto dve solidarity mali dávať znamienko rovná sa. Nie je šťastné spojenie, že ak niekto niečo z ekonomického hľadiska získava, mal by preto zobrať utečencov. Sú to dva rozličné typy procesov.

Predseda EK však vyzval slovenské predsedníctvo EÚ, aby sa tým zaoberalo.
Pre Slovensko je to odkaz, že musí pracovať a koordinovať rôzne prístupy. Je jasné, že napríklad Nemecko či Švédsko majú úplne iný vzťah k utečencom a migračnej kríze ako my. Sme uzavretejší. Je však aj na Slovensku, aby akceptovalo, že sú aj iné prístupy. A mali by sme sa ich snažiť zladiť a navzájom si pomáhať.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #predsedníctvo v Rade EÚ #bratislavský summit EÚ