Diplomatka hovorila po stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín európskej dvadsaťosmičky s tureckým ministrom pre európske záležitosti Ömerom Çelikom. Vzťahy Ankary s Bruselom boli v poslednom období pre spomínané témy napnutejšie než v minulosti.
„Z tureckej strany sme dostali ubezpečenie, že Ankara sa bude pridržiavať uzavretých dohôd najmä pokiaľ ide o riadenie toku utečencov; z našej strany pôjde o liberalizáciu vízového styku,“ povedala Mogheriniová. Neuviedla však, či EÚ zruší Turkom víza do konca tohto roka.
Mogheriniová sa tiež vyslovila za posilnenie dialógu medzi EÚ a Tureckom, ktoré plánuje navštíviť už budúci týždeň spolu s komisárom pre európsku susedskú politiku a rozšírenie Johannesom Hahnom. „V prvom rade musíme hovoriť menej o sebe a viac spoločne. Musíme pochopiť emócie, ktoré zavládli v tureckom i európskom nazeraní na problematiku po (potlačenom) pokuse o prevrat,“ povedala.
Podľa Mogheriniovej je treba s Tureckom prerokovať aj otázky súvisiace s právnym štátom, spravodlivými súdnymi procesmi, slobodou vyjadrovania médií či s návrhom na zavedenie trestu smrti v Turecku. „Kľúčové je, aby sme sa venovali všetkým bodom, neexistuje žiadne tabu,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ.
Turecko má záujem o spoluprácu s EÚ
O tom, že pri rokovaní ministrov zahraničných vecí štátov EÚ v Bratislave panovala široká zhoda ohľadom potreby prehĺbiť vzťahy medzi Ankarou a Bruselom, ktoré narušil vývoj po zmarenom puči v Turecku, hovoril aj turecký minister pre európske záležitosti Ömer Çelik.
Çelik, ktorého pozvali ako predstaviteľa krajiny kandidujúcej o členstvo, však hovoril aj o tureckom rozčarovaní z postoja EÚ k situácii po puči.
Foto: SITA, Marko Erd
Ankara obviňuje Brusel, že len pomaly a polovičato odsúdil pokus o puč, zatiaľ čo EÚ kritizuje čistky tureckého prezidenta Erdogana po potlačenom prevrate.
„Výsledkom (bratislavského) rokovania bola veľmi široká zhoda na potrebe zamerať sa na pozitívnu agendu a na ďalšie prehĺbenie spolupráce Turecka a EÚ,“ povedal Çelik novinárom.
Obavy o demokraciu v Turecku
Niektoré členské štáty EÚ už skôr vyjadrili obavy z postupu tureckých predstaviteľov po potlačenom júlovom puči.
V EÚ podľa Mogheriniovej tiež panuje zhoda na tom, že by mal byť obnovený politický dialóg o riešení otázky postavenia Kurdov. Zakázaná Strana kurdských pracujúcich vedie ozbrojený boj za autonómny Kurdistan od roku 1984 a doteraz si jej strety s tureckými bezpečnostnými zložkami vyžiadali 40-tisíc obetí.
Vzťahy medzi Ankarou a Bruselom sú v poslednej dobe napätejšie, a to práve v súvislosti s požiadavkou Turecka zrušiť vízovú povinnosť pre jeho občanov cestujúcich do EÚ. Turecko sa takisto vyhrážalo zrušením migračnej dohody o zadržiavaní utečencov mieriacich na európsky kontinent cez turecké územie. Prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok opäť vyčítal Európskej únii, že neprispela dohodnutou sumou na náklady spojené s pobytom troch miliónov utečencov na tureckom území.
Ministri zahraničia krajín EÚ počas dvojdňového neformálneho rokovania v Bratislave hovorili aj o situácii na Ukrajine. Politici sa zhodli, že naplnenie dohôd z Minska je podmienkou vyriešenia konfliktu na východe krajiny.