Napĺňajú sa zatiaľ slovenské predstavy, ktoré sme vložili do predsedníctva Rady EÚ?
Máme za sebou tri týždne. Komplexné hodnotenie je predčasné. Máme však už konkrétne výstupy. Slovensko podporuje rozširovanie Európskej únie. Je veľmi dobrou správou, že sa podarilo posunúť rokovania so Srbskom otvorením dvoch dôležitých kapitol v prístupovom procese. Ďalším výsledkom je, že sme za osemnásť dní dosiahli dohodu členských štátov o rozpočte. Následne budeme rokovať s Európskym parlamentom, ale je to prvé východisko. Nepamätám sa, či to nejaké predsedníctvo dokázalo tak rýchlo. Sám som nečakal, že zvládneme obrovský časový tlak, ktorý vyplynul z referenda v Británii. Je to veľmi dôležitá vec. Ak hovoríme o nečakaných veciach, nepredpokladal som, že tak skoro budeme riešiť niečo, s čím sme vôbec nerátali.
Čo to je?
Napríklad fakt, že Británia sa vzdala svojho budúcoročného predsedníctva. Je aj na Slovensku, aby sme našli model, akým spôsobom to vyriešime. Sme na dobrej ceste. Model môže byť taký, že sa krajiny posunú o pol roka skôr. Uvedomujeme si však, že pre mnohé štáty to nie je jednoduché. Najmä pre Estónsko, ktoré by prišlo na rad už v júli 2017. Chcel by som ešte v súvislosti s predsedníctvom pripomenúť, že zatiaľ veľmi dobre zvládame organizáciu v Bratislave. Viem, že pre mnohých je to maličkosť, ale ide o obrovskú zodpovednosť. Som rád, že máme od ľudí, ktorí prichádzajú, pozitívnu spätnú väzbu, čo sa týka Reduty, Bratislavského hradu aj samotného mesta. Napĺňa sa tým tá časť predsedníctva, že ide tiež o prezentáciu krajiny.
Spomenuli ste dohodu o rozpočte, ktorá sa medzi členskými štátmi zrodila rýchlo. Je to aj výsledok toho, že pri mnohých krízach, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, pri bežnom riadení únie vieme nájsť rýchlejšie spoločnú reč?
Asi aj toto zohralo určitú úlohu. Časový stres vznikol z toho, že sa čakalo na výsledok britského referenda. My ako predsednícka krajina sme však nečakali. Už sme v zákulisí pracovali. Rozpočtové rokovania riadite už predtým, ako nastúpite do predsedníckej úlohy. Je to dobrý výsledok práce nášho tímu. Snažil sa eliminovať veľkú politiku súvisiacu s Britániou a veľmi usilovne komunikoval s členskými štátmi a dosiahol výsledok. Ale pripúšťam, že v tejto chvíli chceme mať konsenzus všade tam, kde ho mať môžeme. Bolo to tak aj v rozpočtovej otázke.
Slovenskému predsedníctvu pribudol neformálny summit v Bratislave, kde sa v septembri stretne 27 krajín EÚ. Čo to znamená?
Považujem to za politický vrchol nášho pôsobenia. Do Bratislavy prídu lídri 27 členských štátov. Mám pocit, že mesiac po britskom referende sa dostávame k pragmatickému posudzovaniu situácie. Prvé reakcie boli kombinované s prekvapením až šokom. Británia sa konsoliduje, má novú premiérku. Na strane EÚ sa bavíme tom, ako budeme reagovať.
Ako teda budeme reagovať?
Začíname si uvedomovať, čo to v praxi znamená. Registrujeme vyhlásenia britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorá naznačuje, že bude potrebovať viac času, aby oficiálne začala rokovanie o odchode. Platí naša odpoveď, že kým sa celý proces formálne nespustí aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy, tak nebudeme rokovať o budúcom nastavení vzťahov s Britániou. Komunikujeme, že sa to nemôže odkladať a existuje určitý časový horizont, ktorý nie je možné prekročiť. Je potrebné si uvedomiť, že rokovania majú trvať dva roky. Ak ich spustíme až začiatkom budúceho roka, dostávame sa na hranu časového pásma, v ktorom by malo byť jasné, či voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 budú v 28 alebo 27 krajinách. Nikto netlačí na Britániu, ale musíme skrátiť obdobie neistoty. Únia samotná sa zaoberá, čo bude robiť do vnútra. Brexit je o Británii, ale je to aj odkaz EÚ, akým spôsobom sa vyvíjala v posledných rokov a ako ju vnímali občania.
V súvislosti s novou britskou vládou diplomatické kruhy rozvírila nominácia Borisa Johnsona na ministra zahraničných vecí. Čo si o ňom myslíte?
Bol lídrom brexitu. Dnes sa dostáva do vládnej funkcie. Uvidíme. V každom prípade sa tešíme na intenzívnu spoluprácu. Veľká Británia je pre Slovensko dôležitým partnerom.
Očakávate spustenie článku 50 ešte pred koncom roka?
Britská premiérka Mayová hovorí, že sa nebudú ponáhľať. Nemáme na to vplyv. Ako som však povedal, nemôžeme to odkladať donekonečna. Hraničný termín je koniec roka.
Privítali by ste spustenie procesu rokovaní s Britániou už na jeseň, hoci by to malo vplyv aj na slovenské predsedníctvo?
Ako predsedníctvo v tomto nemáme žiadne preferencie. Je potrebné poznať proces. Po notifikácii článku 50 to bude najmä úloha Európskej rady, nie predsedníctva. Budú to lídri členských krajín, ktorí prijmú základné usmernenie, akým spôsobom sa bude rokovať o nastavení budúcich vzťahov. Z časového hľadiska bude základ týchto procesov na stole až po slovenskom predsedníctve.
Vráťme sa k bratislavskému summitu, o ktorom premiér Robert Fico niekoľko ráz povedal, že by mohol byť istým prelomom. Máme už nejakú predstavu, ako to bude vyzerať?
Očakávania sú mimoriadne. A považujem to za dobré. Tlak je obrovský, ale pre všetkých, ktorí na tom pracujeme, nie je lepšia situácia. Pred Slovenskom takáto výzva ešte nestála a pre hostiteľskú krajinu je to pozitívne. Musíme však manažovať očakávania. Nemyslíme si, že v Bratislave prijmeme podrobný dokument, o ktorom povieme, že zachráni EÚ. Považujem tiež za dôležité, aby nás k sebe nestiahli dva tábory, ktoré sa v únii formujú. Jeden hlasno kričí, že je potrebné viac únie a všetky problémy sú spôsobené nedostatkom integrácie. Druhý tábor hovorí, že EÚ je od začiatku chybný projekt. Že odchod Británie je potvrdením, že únia má problém a je potrebné ju rozpustiť. Sú to dva krajné tábory. Oba sú veľmi hlasné a snažia sa obsadiť celý verejný priestor. Dovolím si však povedať, že Bratislava bude začiatkom procesu, ako chceme zareagovať na situáciu v únii, ktorú akceleroval vývoj v Británii.
Akým spôsobom sa to dá?
Je veľmi dôležité, aby sa lídri únie aspoň približne zhodli, kde sú príčiny súčasného stavu. Nemôžeme hovoriť o recepte naň, keď neidentifikujeme, kde je problém. Bratislava by na to mala ponúknuť priestor. Summity lídrov v Bruseli sú zamerané úplne ináč. Tam sú premiéri pod tlakom prijímania konkrétnych rozhodnutí a trávia celé noci nad textami. Bratislavský summit chce byť presným opakom. Únia je schopná vytvoriť mnohé pozitívne veci. Lídri by sa mali porozprávať, prečo sa EÚ v mnohých členských štátoch ocitá v rukách populistov a xenofóbov. Z tohto pohľadu bude summit v Bratislave prelomový. Je to dostatočný dôvod na to, aby sem prišlo 27 lídrov a tí debatovali o situácii, ktorá je výsledkom istého dlhšieho vývoja, ktorý vyvrcholil odchodom Británie.
Hovorili ste o dvoch rozličných táboroch a o priestore na diskusiu. Neobávate sa však, že summit bude len debatným klubom?
Nie. Ani diskusia nie je malá hodnota. EÚ má zjavne problém komunikovať svoje úspechy v mnohých oblastiach. V súčasnom nastavení summitov nie je priestor, aby o tom lídri hovorili. Bratislava však bude určite konkrétna v tom, že bezpochyby stretnutie nastaví časové rozmedzie, v ktorom budeme formulovať odpoveď na to, aké veci je potrebné v EÚ zmeniť a čo chceme v únii posilniť. Osobne to vidím do marca budúceho roku, keď si pripomenieme 60. výročie Rímskych zmlúv. Bude to približne pol roka po Bratislave. Nebude pritom fungovať paušálny recept viac alebo menej Európy. Aj v oblasti vnútornej bezpečnosti vidíme jednu jasnú vec. Dopyt po tom, aby sme mali viac Európy. Som o tom hlboko presvedčený.
V akej úlohe bude Slovensko, čo sa týka prípravy záverov summitu?
Témy aj výstup stretnutia sú v rukách predsedu Európskej rady Donalda Tuska. On vedie konzultácie, komunikuje s členskými krajinami. Využíva letné týždne na zbieranie názorov jednotlivých členských štátov. Približne od konca augusta do summitu budeme pracovať na prijatí konkrétneho výstupu. Slovensko navrhlo konanie summitu, teda sa stávame jeho silným spoluautorom.
V Bratislave sa dnes stretne neformálna Rada pre všeobecné záležitosti. Aká je jej úloha?
Stretnú sa ministri pre EÚ. Ich úlohou je pripravovať summity. Dnes paradoxne nemáme na stole bratislavskú schôdzku. Pozval som však kolegov, aby sme hovorili o dvoch veciach. Nesmieme prepadať doslova porazeneckej nálade, ktorá je tlačená dopredu druhým spomenutým táborom. EÚ z toho vychádza ako pôvodca celého zla. Chcem s kolegami hovoriť, kde sme dosiahli dobré veci, lebo sa zdá, že momentálne spomíname len problémy. Sme približne v polovici obdobia, keď sa môžeme pozrieť na to, ako sa napĺňa strategický program EÚ, s ktorou sme súhlasili pred dvoma rokmi. Musíme povedať, že niektoré veci fungujú. Krok za krokom pracujeme na Energetickej únii. Je to jedna zo strategických priorít. Rovnako digitálna ekonomika, investičný fond prináša úspechy, máme silnú agendu týkajúcu sa klimatickej politiky. Obrovskou výzvou je naďalej migrácia. Ale aj v tejto oblasti sa robia konkrétne kroky ako vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Chceme teda nahlas povedať, kde veci fungujú a kde si musíme naliať čistého vína. Druhú veľkú tému, ktorú chceme otvoriť, je oblasť komunikácie.
Čo navrhujete?
Som presvedčený, že máme problém s komunikáciou. Preto by sme si to mali povedať a riešiť, či sme s tým niečo schopní robiť. Nejde mi o nejakú sofistikovanú informačnú kampaň EÚ. Ukazuje sa však, že občania únie dnes už neoceňujú jej úspechy. Aj členské štáty o tom hovoria oveľa menej, ako by sme mali. Viac sa musíme vložiť do tejto komunikácie. Inak európsky projekt unesú populisti.
Ako však chcete spájať tie dva tábory, ktoré vidia budúcnosť úplne inak?
Každý štát má vlastný pohľad. Nepodliehajme ilúzii, že všetky štáty ho budú mať rovnaký. Niektoré štáty požadujú také vážne zmeny, ktoré by si vyžadovali otvorenie Lisabonskej zmluvy. My si to nemyslíme. Proces sa nemá začať otvorením Lisabonskej zmluvy. Najprv musíme vedieť, kde je reálny problém. A či si vyžaduje otvorenie Lisabonskej zmluvy. Okrem iného by s tým boli spojené referendá v ďalších krajinách. Najprv musí byť dohoda o politike a jej obsahu a potom o forme.
Je slovenské predsedníctvo ovplyvnené nečakanými a tragickými udalosťami, ako bol teroristický útok v Nice či prevrat Turecku?
Určite majú vplyv. Najmä vývoj v Turecku. Je to osobitná téma. Turecko je svojím geopolitickým významom dôležitá krajina a je to štát, s ktorým rokujeme o vstupe do únie. Má to jednoznačný dosah na EÚ. Nemá to však priamy vplyv na operatívne fungovanie predsedníctva. Dnes sme vo fáze, kde do Bratislavy prichádzajú ministri a naši zástupcovia hovoria najmä o tom, čo chceme dosiahnuť. Od septembra už budeme svedkami v legislatívnom procese toho, ako sa správa Británia, uvidíme, čo ďalej s Tureckom. A tiež je tu otázka vnútornej bezpečnosti a našej schopnosti brániť vlastných občanov proti teroristom. Vyžaduje si to adekvátny ohlas.