„Nemáme žiadny záujem na radikálnych krokoch. Rovnako tak si nemyslíme, že by bolo správne konštatovať, že ideme správnym smerom, všetko je v poriadku a že nie je potrebné nič meniť. Musíme sa predovšetkým sústrediť na otázku komunikácie, ako predať úspešný európsky projekt občanom, a dať odpovede na ďalší vývoj najzávažnejších tém, ktoré Európsku úniu zaťažujú,“ uviedol Fico.
Na neformálnom septembrovom stretnutí štátnikov 27 krajín EÚ okrem Británie, na ktorom sa očakáva diskusia o budúcnosti únie, sa zhodol tento týždeň riadny summit EÚ. Podľa Fica sa bude schôdzka pripravovať spolu s inštitúciami EÚ.
Fico uviedol, že myšlienka zorganizovať bratislavský summit vznikla ešte pred britským referendom, v ktorom sa Briti minulý týždeň vyslovili za odchod svojej krajiny z EÚ. „Chýba nám priestor pre všeobecnú politickú diskusiu,“ povedal Fico s tým, že členské krajiny by nemali byť pod tlakom prijať za každú cenu nejaké závery.
Slovenský premiér tiež uviedol, že diskusia na summite by mala byť podstatne širšia ako vplyv britského referenda. „Navyše je dobré, že summit sa uskutoční s istým odstupom od referenda, pretože trochu vychladnú hlavy, priestor bude prehľadnejší a budeme slobodnejší v názoroch, čo sa týka postupu ohľadom brexitu,“ dodal.
Juncker označil neformálny bratislavský summit za dôležitú iniciatívu. „Keď sa koná neformálne stretnutie, program nie je striktný, môžete diskutovať,“ povedal Juncker a dodal, že sa na summite tiež zúčastní.
Predseda Európskej komisie aj slovenský premiér sa zhodli, že do aktivácie článku 50 Londýnom ohľadom takzvaného brexitu nesmie prebiehať ani neformálne rokovanie s Britániou o jej vystúpení z únie.
Medzi štátmi a európskymi inštitúciami musí byť rovnováha
Spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky (V4) je jedinečná a má svoje hlboké hodnoty. „Nám na tejto spolupráci regionálneho charakteru veľmi záleží a budeme určite pokračovať aj ďalej, pokiaľ ide o tento formát, a budeme ho prehlbovať, pretože pre regionálnu spoluprácu má obrovský význam,“ povedal premiér. „Je celkom pochopiteľné, že v rámci formátu V4 hovoríme o spoločných európskych témach. Dokonca, hoci to môže vyvolávať aj negatívne reakcie, sa snažíme koordinovať svoje postoje tam, kde je to možné a kde to vyhovuje všetkým štyrom členským štátom,“ odpovedal ďalej Fico na otázku, či existuje snaha V4 vrátiť moc z európskych inštitúcií členským štátom.
Podľa Fica ide o „veľké nepochopenie, ak niekto hovorí, že je tu záujem oslabovať inštitúcie EÚ a posilňovať za každú cenu postavenie členských štátov“. Premiér dodal, že medzi právomocami európskych inštitúcií a členských štátov musí byť rovnováha. „Nemôže dominovať ani jedna, ani druhá strana. Pokiaľ ide o slovenské predsedníctvo, budeme veľmi jasne presadzovať, že aj summit, ktorý má byť predovšetkým výmenou názorov medzi premiérmi a hlavami štátov dvadsaťsedmičky, musí byť pripravený v spolupráci s európskymi inštitúciami. Som za rovnováhu, nie som za žiadne krajnosti,“ dodal Fico.
Slovensko sa ujalo predsedníctva
Slovenská republika sa od piatka ujala rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré na druhý polrok 2016 preberá od Holandska.
Pri tejto príležitosti pricestovali vo štvrtok na Slovensko členovia Európskej komisie (EK) na čele s jej predsedom Jeanom-Claudom Junckerom, ktorí v Bratislave rokovali s členmi slovenskej vlády. Takéto zasadnutie EK tradične sprevádza úvod každého predsedníctva.
Historicky prvé slovenské predsedníctvo prichádza v čase, keď EÚ stojí pred bezprecedentnými výzvami v podobe rozhodnutia britských občanov o vystúpení Spojeného kráľovstva z únie, migračnej krízy vyvíjajúcej tlak na jednotu schengenského priestoru, či bezpečnostných otázok po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli.
Program slovenského predsedníctva, ktorý vláda SR schválila vo štvrtok, obsahuje štyri priority: hospodársky silnú Európu, moderný jednotný trh EÚ, migráciu a globálne angažovanú Európu. „Na predsedníctvo sme pripravení organizačne, technicky. Verím, že o tom všetkých presvedčíme,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Rada Európskej únie
Rada EÚ patrí medzi hlavné inštitúcie Európskej únie. Jej úlohou je formovanie európskej legislatívy spolu s Európskym parlamentom, ako aj koordinácia medzi členmi EÚ v jednotlivých rezortoch, napríklad pri spoločnej zahraničnej či bezpečnostnej politike. V rade sú zastúpené členské štáty, ktoré sa na jej čele striedajú každých šesť mesiacov. Predsedajúca krajina vedie zasadnutia na všetkých úrovniach rady a má za úlohu okrem iného hľadať kompromisy v dôležitých otázkach i navonok zastupovať členské štáty voči ďalším inštitúciám únie ako EK a EP.