Od vypuknutia hospodárskej krízy prudko klesli v roku 2009 a od roku 2013 zostali v reálnom vyjadrení približne o 13 percent nižšie ako v roku 2008. Komisia však tvrdí, že už možno badať celkový nárast investícií a očakáva sa, že tento pozitívny trend bude pokračovať. Ešte v roku 2014 preto prišiel predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker s iniciatívou, ktorá si dala za cieľ ich „reštart“, zrýchlenie hospodárskeho rastu a tvorby nových pracovných miest v únii vrátane Slovenska. Investičný plán pre Európu sa stal jednou z hlavných priorít Junckerovho kabinetu. Kľúčovým prvkom tohto plánu bolo vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý začal fungovať minulý rok.
„Investičný plán funguje napriek predpovediam pesimistov. Európsky fond pre strategické investície dennodenne vytvára pracovné miesta a podnecuje investície do reálnej ekonomiky. Navrhujeme preto zachovať ho aj po roku 2018. Buďme v našom úsilí vrátiť Európu na cestu investícií ambiciózni,“ vyhlásil nedávno Juncker pri príležitosti bilancovania 18 mesiacov od štartu Investičného plánu pre Európu a ročného fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).
Tri piliere investičného balíka
- Mobilizácia financií na investície (základom je novovytvorený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a aj lepšie využívanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov)
- Dostať financie do reálnej ekonomiky (Európske centrum pre investičné poradenstvo, Európsky portál investičných projektov)
- Lepšie investičné prostredie (predvídateľnosť a kvalita regulácie, odstraňovanie nefinančných, regulačných obmedzení v kľúčových oblastiach jednotného trhu, kapitálová únia – dlhodobé zdroje financovania, štrukturálne reformy na národnej úrovni)
Každé vynaložené euro sa mnohonásobne vráti
Európsky fond pre strategické investície (EFSI) spravuje Európska investičná banka (EIB). Fond v celkovej výške 21 miliárd eur má podľa Junckerových predikcií dosiahnuť celkový multiplikačný účinok 1 : 15, čím vygeneruje nové investície. Inými slovami, vďaka EFSI v objeme 21 miliárd eur si Európska investičná banka bude môcť požičať na investície a financovanie projektov približne trikrát viac, t. j. približne 63 miliárd eur. Uvedená suma by podľa odhadov mala prilákať investície zo strany súkromných investorov v celkovej výške približne 315 miliárd, a to zhruba do polovice roku 2018.
Fond EFSI poskytuje záruku za prvotné straty, vďaka čomu mohla EIB investovať do väčšieho počtu projektov, niekedy rizikovejších, a tiež investovať skôr, než by to bolo možné bez EFSI.
„Základným a pomerne ambicióznym predpokladom tohto investičného nástroja je, že každé euro z verejných zdrojov má potenciál mobilizovať 15 eur súkromných investícií. Tento nástroj na financovanie strategických investícií je potrebné vnímať v celkovom kontexte spolu s ďalšími dvoma piliermi ekonomickej stratégie Európskej komisie, teda so štrukturálnymi reformami a s posilňovaním fiškálnej kredibility,“ tvrdí Juncker.
Projekty, ktoré sa majú u Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) financovať
- rozvoj dopravnej infraštruktúry
- výskum a vývoj a inovácia
- investície do vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotníctva, informačných a komunikačných – technológií
- rozvoj odvetvia energetiky
Financovanie dopravy či nemocníc
Celkovo fond EFSI pôsobí už v 26 členských štátoch, pričom na základe doteraz schválených projektov sa očakáva, že podnieti investície vo výške 100 miliárd eur. EIB a komisia sa aktuálne intenzívne zameriavajú na miestnu úroveň, aby podporili vyššiu aktivitu fondu EFSI v zatiaľ zaostávajúcich členských štátoch.
„Za posledných 12 mesiacov sme toho spolu s EIB veľa dosiahli. Podporili sme inovačné energetické projekty, zdravotné strediská, rozvoj miest a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie. Prístup k novým zdrojom financovania získalo takmer 150– tisíc malých a stredných podnikov. Vytvorili sme centrum, ktoré predkladateľom projektov poskytuje poradenské služby a technickú podporu. Uviedli sme do prevádzky nový portál, na ktorom môžu predkladatelia predstaviť svoje projekty investorom po celom svete. Treba však urobiť viac. Musíme ďalej prehlbovať jednotný trh, ktorý je jedinečnou konkurenčnou výhodou EÚ, a členské štáty sa musia usilovať odstrániť prekážky, ktoré bránia investíciám,“ skonštatoval podpredseda Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť.
Najviac išlo pre malé a stredné podniky
Európska investičná banka doteraz schválila na financovanie v rámci fondu EFSI 64 projektov, ktoré predstavujú objem finančných prostriedkov vo výške 9,3 miliardy eur. Európsky investičný fond schválil 185 dohôd o financovaní malých a stredných podnikov, pričom celkový objem financovania z fondu EFSI predstavuje 3,5 miliardy eur. Očakáva sa, že ich využije približne 141,8 tisíca malých a stredných podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.
„Finančných prostriedkov je dostatok. Investície boli doteraz brzdené neistotou ohľadom hospodárskeho výhľadu a vysokou úrovňou verejného a súkromného dlhu v niektorých častiach EÚ. Toto je dôvodom, prečo Investičný plán pre Európu môže pomôcť spárovať projekty s existujúcou likviditou a nasmerovať finančné prostriedky tam, kde sú potrebné,“ hovorí Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Investičný plán pre Európu pozostáva z troch častí. Prvý pilier predstavuje zlepšenie prostredia pre investovanie, teda regulačné a štrukturálne reformy na úrovni EÚ, ako aj na národných úrovniach, druhý sa týka zlepšenia štruktúry projektov a prístupu k financiám a tretí spočíva v mobilizácii finančných prostriedkov na investície skupinou EIB prostredníctvom zvýšenia objemov financovania do infraštruktúry, výskumu a vývoja i malých a stredných podnikov.