Poznamenal, že prácu na formulovaní tejto predstavy môže začať už jeho tím, ale rozhodnutie bude na novom predsedovi vlády rovnako ako aktivácia rozhovorov o vystúpení podľa príslušného článku únijných zmlúv.
Jasnú správu z večernej diskusie, nad ktorou sa tiež bude musieť budúca vláda zamyslieť, podľa Camerona je, že Británia nemôže mať výhody členstva v EÚ bez nákladov. Zamyslieť sa nad tým bude musieť ďalšia britská vláda.
Večerná diskusia predsedov štátov a vlád Európskej únie o britskom referende bola pokojná, uviedol po skončení rokovaní predseda summitov EÚ Donald Tusk. Lídri ostatných krajín podľa neho chápu, že Británia teraz potrebuje určitý čas, zároveň ale očakávajú, že britská vláda svoje zámery ohľadom ďalšieho postupu sformuluje čo najskôr.
Sledujte online spravodajstvo agentúry ČTK
Summit sa dohodol na potrebe znížiť migračný prúd zo severu Afriky
Prezidenti a premiéri krajín EÚ sa zhodli na potrebe výrazného zníženia prúdu prevažne ekonomických migrantov, ktorí sa teraz pokúšajú dostať do EÚ v oblasti centrálneho Stredozemia. Zdôraznili v tejto súvislosti potrebu plného využívania všetkých bezpečnostných procedúr tak, aby bola zabezpečená plná kontrola nad vonkajšou únijnou hranicou.
Júnový summit EÚ sa v utorok celý odohrával v tieni referenda, v ktorom sa minulý štvrtok Briti vyslovili pre odchod z únie. Problematike migračnej krízy, ktorá v minulých mesiacoch vystačila pokojne na dva rokovacie dni summitu, sa tak politici venovali len asi tri hodiny. Zvládli zároveň tiež prediskutovať problematiku hospodárskej výkonnosti EÚ, spoluprácu medzi EÚ a NATO aj niektoré ďalšie témy.
Summit tak podľa zverejnených záverov v zásade veľmi rýchlo podporil nedávny nápad Európskej komisie, aby sa migrácia stala stredobodom vzťahov EÚ a pre túto záležitosť kľúčových krajín, predovšetkým v Afrike, na základe metódy „cukru a biča“ – teda v únijnom diplomatickom jazyku "komplexného súboru pozitívnych a negatívnych stimulov ". Počty migrantov, ktorí teraz mieri do EÚ zo Severnej Afriky sú totiž približne na rovnakej úrovni ako v minulom roku.
Výmenou za ďaleko lepšiu spoluprácu napríklad pri readmisii svojich občanov, ktorí sa márne pokúsili získať v EÚ azyl, by sa štáty mali tešiť výraznejšej podpore EÚ v mnohých oblastiach, od rozvojovej pomoci a obchodu až napríklad po kultúrnu výmenu a programy spolupráce v školstve. A naopak, odmietnutie Európe pomôcť by viedlo k zhoršeniu vzťahov v mnohých oblastiach.
K spoločnému únijnému postupu by mali prispievať aj štáty nástrojmi v ich vlastnej právomoci. Európska komisia by mala v septembri prísť s plánom pre vonkajšie investície, ktorý by mal únijnú snahu podporiť tiež finančne.
Komisia zamýšľa plán podporiť v najbližších piatich rokoch najmenej ôsmimi miliardami eur. V dlhšom časovom horizonte hovorí únijná exekutíva v rámci plánu o vzniku investičného fondu pre infraštruktúrne a rozvojové projekty, ktorý by v prípade predpokladanej účasti členských krajín mohol mať „palebnú silu“ až 62 miliárd eur.
Plán by mal byť formalizovaný prostredníctvom „paktov“ vypracovaných na mieru s krajinami ako je Nigéria, Senegal, Mali alebo Etiópia. Závery summitu žiadajú uzatvorenie prvých z týchto dohôd pred koncom roka, aj keď konkrétne krajiny priamo spomenuté nie sú.
Štatistiky Eurostatu ukazujú, že skutočná miera návratov sa pre desať krajín, ktorých občania sa tento rok od januára do mája najčastejšie dostávali do EÚ cez centrálnu Stredomoria, sa vlani pohybovala od iba šiestich percent v prípade Guiney po 34 percent v prípade Nigérie.
Summit naopak ocenil rýchle zastavenie trasy z Turecka do Grécka v dôsledku marcovej dohody medzi úniou a Ankarou. Prezidenti a premiéri dvadsaťosmičky tiež podčiarkli názor EÚ, že nedávne legislatívne zmeny v Turecku umožňujú do krajiny z Grécka bezpečne vracať sýrskych utečencov aj občanov ďalších krajín v súlade s európskym a medzinárodným právom.
Foto: SITA, Vladimir Tepecs
Fico: Bratislava bude v septembri hostiť neformálny summit
Bratislava v septembri privíta na neformálnom summite premiérov a prezidentov 27 členských štátov Únie. Na brífingu pred začiatkom Európskej rady v Bruseli to skonštatoval premiér Robert Fico.
O tejto možnosti Fico už podľa vlastných slov hovoril aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. „Privítal som, že návrh, ktorý padol v diskusii, podporili predstavitelia Európskej únie. Dnes ho podporil aj predseda Európskej rady Donald Tusk a môžeme preto skonštatovať, že v septembri sa bude konať v Bratislave neformálny summit 27 členských štátov EÚ. Jednoznačná téma bude, čo bude ďalej s Európskou úniou,“ povedal premiér.
Dôvodom neformálneho summitu je, že podľa Fica Európa potrebuje diskusiu o svojej budúcnosti a je veľmi ťažké o tom neformálne diskutovať na riadnych zasadnutiach v Bruseli.
„Potrebujeme zásadnú diskusiu o fungovaní Európskej únie, potrebujeme zásadnú diskusiu o fungovaní eurozóny, ale ťažko sa závery k takejto zložitej diskusii dosahujú na rôznych formálnych summitoch,“ vysvetlil. Ako ďalej uviedol, bolo by chybou len pozvať lídrov a nepripravovať sa na diskusiu.
„Bolo by asi veľkou chybou očakávať, že sa stretne 27 premiérov a hláv štátov a dôjdu za niekoľko hodín k záverom. Preto napríklad na V4 sme sa dohodli, že ešte v lete spolu budeme hovoriť o vízii Európy, o tom, čo ďalej,“ dodal premiér s tým, že by bolo podľa neho dobré, aby práve V4 bola spomedzi štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, akýmsi lídrom v tejto diskusii.
Premiér sa k otázke budúcnosti Škótska nechcel zatiaľ vyjadrovať, najprv si podľa neho treba vypočuť Davida Camerona a riešiť veci s chladnou hlavou. „Netlačil by som na pílu, ale ani by som nebol pomalý. Musíme nájsť rozumné tempo, ako sa dohodnúť,“ dodal premiér. Zdôraznil, že si treba uvedomiť, že Slovensko má 80-tisíc ľudí vo Veľkej Británii. „Budeme sa musieť postarať o týchto ľudí po tom, čo prestane platiť európska legislatíva na území Veľkej Británie. Aby neboli v polohe ľudí, ktorí majú menšie práva, aby neboli diskriminovaní. Sú tu ďalšie otázky, napríklad ako budú rozdelené európske inštitúcie,“ načrtol Fico ďalšie dôsledky brexitu.
„Je niekoľko krajín, ktoré na svojom území nemajú európske inštitúcie, ale to sú tak významné organizácie, ako napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj, že bude o to obrovský záujem v rámci EÚ. Ja nechcem vnímať odchod Veľkej Británie ako príležitosť na trhanie koristi,“ povedal na otázku, či Slovensko bude mať záujem o to, aby nejaká inštitúcia pôsobila na Slovensku.
V stredu bude pokračovať neformálna diskusia lídrov k brexitu už bez Veľkej Británie.
V4: Výsledkom rokovania s Britmi nesmie byť horšie postavenie občanov EÚ
Krajiny višegrádskej štvorky vyjadrili hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Británie odísť z EÚ. Európska únia bude podľa nich pokračovať ďalej v spolupráci 27 členských štátov a výsledkom nadchádzajúcich rokovaní o vystúpení Británie z EÚ nesmie byť horšie postavenie občanov a podnikov EÚ než britských občanov a ich spoločností. Teraz je potrebné vytvoriť skutočne dôveryhodnú úniu, uviedli premiéri ČR, Slovenska, Maďarska a Poľska vo svojom spoločnom vyhlásení.
Británia si podľa višegrádskej štvorky zvolila inú budúcnosť, než je tá v európskom bloku, suverénne rozhodnutie Londýna ale rešpektujú. "Krajina višegrádskej skupiny dôrazne požadujú, aby nadchádzajúce rokovania boli zamerané na ochranu záujmov EÚ. Občania Európy a európske podniky nesmú mať vo výsledku horšie postavenie ako britskí občania a britské podniky. Konečné usporiadanie vzťahov medzi EÚ a Veľkou Britániou musí byť založené na reciprocite a byť spravodlivé pre obe strany, "uvádza sa vo vyhlásení.
Nejde ale len o budúce usporiadanie vzťahov medzi Londýnom a Bruselom, únia by sa mala zamerať aj na svoju vlastnú budúcnosť. „Únia musí z tejto výzvy vyjsť silnejšia. Musíme zamerať našu pozornosť na hladký proces vystúpenia a dohodnutie novej dohody s Veľkou Britániou a tiež na európsku reformnú agendu,“ uviedli premiéri višegrádskej štvorky. Český premiér Bohuslav Sobotka, premiérka Poľska Beata Szydlová, premiér Maďarska Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico sa v Bruseli stretli popoludní, aby zladili svoje pozície pred rokovaním Európskej rady. Zhodli sa tiež na potrebe obnovy EÚ a oživení dôvery občanov v európsku integráciu a inštitúcie.
„V únii sme silnejší spoločne. Sme silnejší, pretože naša únia je založená na konsenze medzi základnými hodnotami, princípmi a prioritami,“ uvádza vyhlásenie V4. „Avšak nemôžeme byť úspešní, ak nevytvoríme skutočne dôveryhodnú úniu. Dôvera musí byť obnovená na všetkých úrovniach,“ dodáva vyhlásenie. Konkrétne spomína fakt, že musia byť vypočuté slová národných parlamentov. Inštitúcie Európskej únie by sa mali držať svojho poslania a mandátov. A musí byť posilnená aj dôvera medzi členskými štátmi, „pre začiatok odstránením umelých a zbytočných deliacich línií, ktoré vznikli v posledných mesiacoch“.