Foto: Reuters, NEIL HALL
Pre Európsku úniu, ale aj pre Britániu začína obdobie neistoty, čo napokon dávajú veľmi jednoznačne najavo finančné trhy. Britské referendum by malo priniesť tiež výraznú sebareflexiu vo vnútri samotnej únie.
Európska integrácia, projekt, ktorý sa začal pred siedmimi desiatkami rokov po druhej svetovej vojne, inkasoval vo štvrtok od Britov nebývalý úder. Odchodom Británie príde únia o svoju druhú najväčšiu ekonomiku a o krajinu s najvyššími vojenskými výdavkami v EÚ, ktorá sa považuje za významného hráča na svetovom javisku so špeciálnym vzťahom s USA a ktorá drží stále kreslo v Bezpečnostnej rade OSN.
A to v čase, keď únia čelí nielen hospodárskym ťažkostiam, ale aj migračnej kríze, musí riešiť situáciu nefunkčných susedných krajín na juhovýchode a juhu a hľadá novú podobu vzťahov s veľmi sebavedomým Ruskom.
Británia neprestáva byť členom Európskej únie k dnešnému dňu a ako už v snahe upokojiť situáciu zdôraznil predseda summitov únie Donald Tusk, nenastáva žiadne právne vákuum. Zatiaľ sa nič nemení a pre Britániu ďalej platia všetky záväzky a práva vyplývajúce z pravidiel únie.
Pod stôl už v dôsledku hlasovania 51,9 percenta pre odchod ku 48,1 percenta pre zotrvanie v EÚ padla februárová dohoda britského premiéra Davida Camerona, ktorá mala riešiť hlavné problémy, ktoré Briti s EÚ majú.
Čítajte viac o Európe po brexite v článku: Minúta po minúte: Európa po brexite. Začiatok konca únie?
Británia smeruje na neznáme územie
Bezprostredným výsledkom referenda je okrem iného to, že nebudú schválené a nezačnú platiť za cenu kompromisov dohodnuté obmedzenia prístupu k niektorým sociálnym dávkam pre migrantov z iných krajín EÚ. Ani silnejšia ochrana britského finančníctva, ani pomerne symbolické vyslobodenie sa z povinnosti smerovať ku „stále tesnejšej únii“.
Európska únia, ktorá má dosť problémov kvôli migrácii a nízkemu výkonu ekonomiky, smeruje na neznáme územie. Terén je vyznačený článkom 50 únijnej zmluvy, ktorý popisuje dvojročné rokovanie s odchádzajúcou krajinou. Ako presne bude rozvod vyzerať, o tom sa bude ešte len rokovať.
O veci sa budú radiť premiéri a prezidenti ostatných krajín únie na okraj júnového summitu EÚ budúci utorok a stredu v Bruseli. Pre Camerona to bude novinka – na rokovaní nebude prítomný. Britský premiér už oznámil, že v októbri z funkcie odíde a rozhovory podľa článku 50 by mal formálne spustiť až jeho nástupca na jeseň.
Niektorým predstaviteľom únie sa niekoľkomesačné zdržanie nepáči a špičky únie celkom jednoznačne vyzvali k čo najrýchlejšiemu začatiu rozhovorov. V spoločnom vyhlásení šéfovia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Európskej rady dali tiež najavo, že akákoľvek ďalšia dohoda uzavretá medzi EÚ a Britániou ako treťou krajinou bude musieť byť vyvážená a výhodná pre obe strany.
Čítajte viac o odchode Británie z EÚ v článku: Brexit. Veľká Británia sa rozhodla odísť z Európskej únie
Silnejú hlasy, že sa musí zmeniť EÚ
Už v minulých dňoch diplomati hovorili o tom, že právnici inštitúcií EÚ zvažujú, ako prípadne článok 50 uplatniť vo chvíli, keď by sa na krok neodvážil samotný Londýn. Podobnú možnosť opatrne naznačil predseda europarlamentu Martin Schulz, keď hovoril o potrebe „podrobne analyzovať“, čo presne o referende povie Cameron svojim európskym partnerom budúci týždeň na summite.
Až po formálnych rozvodových rozhovoroch, ktoré v mene EÚ s Londýnom povedie s veľkou pravdepodobnosťou Európska komisia a na ktorej sú najmenej dva roky času, bude jasné, ako bude vyzerať ďalší vzťah Británie a zostávajúcimi členmi EÚ. Obe strany zrejme budú mať záujem o pokračovanie čo najtesnejšej hospodárskej spolupráce.
Prístup na európsky voľný trh je spojený s radom podmienok, z ktorých niektoré boli v centre kampane za odchod z EÚ, predovšetkým s voľným pohybom osôb. Proti tomu však sú zástancovia brexitu kvôli vysokej imigrácii z krajín EÚ. Zaujímavosťou v súvislosti s očakávanými rozhovormi o odchode tiež je, že Británia má byť v druhej polovici budúceho roka predsedníckou krajinou únie.
Stále silnejšie po referende znejú aj hlasy, že zmeniť sa musí aj sama Európska únia. Jedine tak vraj totiž má byť možné zabrániť silnejúcemu volanie po ďalšom rozbití celej konštrukcie únie.
Európski populisti využijú brexit vo svoj prospech
„Populisti všade – a predovšetkým pravicoví nacionalisti – skúsia brexit využiť na presadenie požiadavky, aby sa ich krajina zachovali podobne. Hoci zrejme neuspejú, v prípade komplikovaného britského rozvodu by to mohlo ďalej posilniť euroskeptické nálady,“ myslí si analytik Fabian Zuleeg z bruselského Centra európskej politiky (EPC).
Zásadnou otázkou tak bude, či únia v ďalších týždňoch zareaguje snahou o ďalšiu ešte užšiu integráciu, ktorá predovšetkým v nových členských krajinách nemá veľkú popularitu. Alebo či sa EÚ pokúša zmeniť prístup, napríklad smerom k užšej spolupráci v niekoľkých kľúčových oblastiach, vrátane prehlbovania menovej únie tých krajín, ktoré sa na nej chcú podieľať, so súbežným návratom radu právomocí členským štátom.
„Je to správa aj pre zvyšok Európskej únie, je to zvon bijúci na poplach,“ poznamenal napríklad Miroslav Lajčák, minister zahraničia, ktorý bude v druhej polovici tohto roka únii predsedať.
Zásadnou otázkou deň po britskom rozhodnutí z EÚ odísť zostáva, či sa lídrom únie podarí získať iniciatívu a skutočne dokázať nájsť riešenie tých problémov a výziev, ktorým teraz Európa čelí.
Kým pre Britániu analytici v súvislosti s odchodom očakávajú predovšetkým hospodárske problémy, straty, ktoré utrpí EÚ ako taká budú predovšetkým politické. Alternatívou k zmene bude totiž podľa všetkého postupne klesajúci medzinárodný význam bloku a rastúca nedôvera občanov členských krajín v celý projekt.