Proces odchodu Británie z EÚ môže trvať až sedem rokov

Vystúpenie z Európskej únie rieši článok 50 Lisabonskej zmluvy. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, musí oznámiť svoj úmysel Európskej rade. S ohľadom na jej usmernenia EÚ dohodne a uzavrie s takým štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s úniou.

24.06.2016 08:00
eú, európska únia, brexit, brusel, Foto: ,
Škóti a Íri zo Severného Írska vyjadrili vôľu zostať v Európskej únii, Angličania a Walesania podporili brexit.
debata (18)

Spustenie procesu podľa článku 50 môže britský premiér David Cameron uskutočniť na summite v Bruseli, ktorý sa koná 28. a 29. júna. Rokovania o vystúpení Británie z únie povedie poverené grémium, zrejme Európska komisia. Potom, čo dohodu o vystúpení krajiny z EÚ schváli Európsky parlament, následne ju ratifikujú štáty únie.

Až pri ďalších rokovaniach bude vznikať predstava o ďalšej podobe vzťahov medzi britskými ostrovmi a „zostávajúcimi“ členmi EÚ vrátane tak zásadnej veci ako je ďalší prístup na jednotný trh. Už teraz sú Briti mimo schengenského priestoru či eurozóny, o nich teda naopak hovoriť nutné nebude.

Viac o odchode Británie z EÚ v článku: Briti sa rozhodli pre brexit

Podľa článku 50 by obe strany mali mať dva roky na rokovania o desiatkach zmlúv, ktorých je Británia ako člen EÚ súčasťou. Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska však bude na splnenie všetkých náležitostí potrebných aspoň sedem rokov. K predĺženiu lehoty je potrebný súhlas všetkých členských štátov.

Nutné je vyriešiť tiež otázky, ako bude Británia vyjednávať v prechodnom období na ministerských radách alebo summitoch EÚ, čo sa stane s britským predsedníctvom v roku 2017, prípadne čo bude s britskými europoslancami či zamestnancami únijného aparátu.

Článok 50 lisabonskej zmluvy obsahuje tiež pripomienku, že ak sa krajina po odchode znova pokúsi vstúpiť, platia pre ňu rovnaké podmienky ako pre každý iný európsky štát, ktorý o členstvo v EÚ požiada.

Text článku 50 lisabonskej zmluvy o vystúpení z EÚ

Článok 50 lisabonskej zmluvy, ktorý rieši vystúpenie krajiny z Európskej únie:

  • Každý členský štát sa v súlade so svojimi ústavnými predpismi môže rozhodnúť vystúpiť z Únie.
  • Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dohodne a uzavrie s takým štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 odseku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Rada, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.
  • Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení do platnosti, alebo, ak nedôjde k tomu, dva roky po oznámení podľa odseku 2, ak nerozhodne Európska rada jednomyseľne po dohode s dotknutým členským štátom o predĺžení tejto lehoty.
  • Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 odseku 3 písmeno b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
  • Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu podľa článku 49. "
18 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Veľká Británia #Brexit