Agenda je pritom tak široká, že ambasáda v Bruseli sa v uplynulých mesiacoch musela dočasne rozrásť. V Bruseli na Stálom zastúpení Slovenska pri EÚ dnes robí 217 ľudí, šancu nazbierať skúsenosti a pomáhať slovenským diplomatom dostalo aj 30 mladých jazykovo zdatných stážistov. Mnohí z nich sú absolventmi prestížnych škôl. Niektorí sa špecializujú na také oblasti, ako je životné prostredie, finančná politika, justícia, sociálne otázky či zahraničná politika EÚ, ďalší pracujú na oddeleniach mediálneho, či právneho servisu. Pripravujú dokumenty pre ministrov a delegátov, zapisujú priebeh diskusií na pracovných skupinách a pripravujú krátke zhrnutia pre kolegov z iných rezortov, či už v Bruseli alebo v Bratislave.
S právnikmi sa radia všetci
Zuzana Vikarská z Popradu vyštudovala právo v Prahe i v Oxforde, kde si robí aj postgraduál, európskemu právu sa venovala aj na belgickej univerzite v Leuvene. Každý právnik, ktorý rozmýšľa o pôvode právnych noriem, musí byť podľa nej skôr či neskôr zvedavý na to, čo sa deje v Bruseli. "Mnohé základné pravidlá, od toho ako sa zakladá obchodná spoločnosť, cez to aké údaje musia byť uvedené na obaloch potravín či kozmetiky, až po naše práva ako spotrebiteľov, už netvorí len Bratislava alebo Praha, ale tvoria sa z veľkej časti v Bruseli. Takže, keď nečítate paragrafy len s tým, že to tak je, ale pátrate, prečo to tak je, tak často zistíte, že sa na tom zhodli členské štáty v Bruseli,“ hovorí 26-ročná Zuzana.
Koncom minulého roka podobne ako ostatní prešla výberovým konaním, ktoré organizoval rezort diplomacie, v apríli stážisti absolvovali tréning na ministerstve v Bratislave a začiatkom mája už nastúpili do Bruselu.
Zuzana robí v právnom tíme, ktorý – ako hovorí – uspokojuje jej zvedavosť, lebo jej dáva možnosť "nakuknúť“ do mnohých oblastí. Tento tím totiž robí právnych radcov ostatným kolegom, ktorí sa špecializujú na rôznu agendu. "Či sú to otázky školstva, justície, zdravotnej starostlivosti,“ vymenúva Zuzana. Podklady a vysvetlenia právneho charakteru pripravujú aj pre naše vedenie v Bruseli a v Bratislave. "Ide o to, aby naši štátnici boli dobre pripravení na všetko, čo ich na stretnutiach čaká, vrátane zložitých právnych problémov,“ hovorí Zuzana. Na samotných ministerských zasadnutiach Rady sú právnici často priamo v miestnosti ako podpora našej politickej delegácie.
Ako vyzerajú rokovania?
Veľká časť práce právnych poradcov sa deje v tzv. pracovných skupinách Rady EÚ. "To je praktická práca, kde sme zapojení do rozhodovacích procesov,“ vraví Zuzana. Ako to v praxi vyzerá? "Niektoré pracovné skupiny fungujú na úrovni právnych zástupcov všetkých členských štátov. Sedia pri stole, majú pred sebou agendu, ktorá sa bude preberať a k nej môžu vystúpiť s akoukoľvek pripomienkou, či návrhom na zmenu, často podľa politického mandátu, ktorý dostanú zo svojej krajiny,“ opisuje doterajšie skúsenosti Zuzana.
Práve rokovania rôznych zasadnutí Rady EÚ, ktoré budú slovenskí predstavitelia polroka moderovať, sú tie, kde si jednotlivé členské štáty obhajujú svoje záujmy. "Už pred príchodom do praxe som, samozrejme vedela, že Rada zastupuje záujmy členských štátov, ale prekvapilo ma do akej miery. Ja som si vždy predstavovala, že euroúradníci budú viac európski, ale tu som zistila, že Rada je naozaj inštitúcia, ktorá zastupuje záujmy štátov. My zastupujeme slovenské záujmy a našu prácu ovplyvňuje to, čo je dohodnuté v Bratislave,“ hovorí Zuzana.
Foto: Archív L.Tomečkovej
Európske právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, študijné pobyty na Viedenskej univerzite i vUSA absolvoval aj 26-ročný Adam Šebesta. Do Bruselu, kde pracoval v advokátskej kancelárii, ho ešte predtým ako prešiel konkurzom, pritiahlo "srdce“ – slovenská priateľka, ktorá v Bruseli študuje. "Splnil som si sen. Robím to, čo ma baví, a hájim záujmy Slovenska,“ vraví Adam.
Adam robí v tíme, ktorý má okrem iného na starosti nie vždy ľahkú komunikáciu medzi Radou EÚ – presnejšie zástupcom členských štátov, ktorým bude Slovensko – a Európskym parlamentom. Na väčšinu prijímanej legislatívy, na ktorej sa po mesiacoch zložitých vyjednávaní dohodnú členské štáty, totiž treba ešte súhlas europarlamentu. Tím, v ktorom robí Adam, okrem iného pripravuje materiály pre slovenských predstaviteľov, ktorí budú musieť vystupovať v Európskom parlamente. Podklady sa pripravujú aj pre premiéra Roberta Fica, ktorý má začiatkom júla v europarlamente predstaviť program slovenského predsedníctva a zároveň čeliť nepríjemným otázkam europoslancov.
Práca ako v súkromnom sektore – nonstop
Slovenskí diplomati v Bruseli podľa Adama pracujú na viac ako sto percent. "Celý tím je veľmi profesionálny, robia ako v súkromnom sektore – non-stop. O to viac ma mrzí, keď sa v zahraničných médiách aj v súvislosti s výsledkami parlamentných volieb, objaví dosť negatívnych správ o Slovensku. Veľmi ma to mrzí, keď vidím, ako tu všetci ľudia zo slovenského zastúpenia pracujú a prácu si berú aj domov,“ hovorí Adam.
V mediálnom tíme slovenského zastúpenia, ktorý komunikuje so zahraničnými novinármi, čo pôsobia v Bruseli, je ďalšia stážistka, 25-ročná Dominika Kekeláková zo Slovenskej Ľupče. Tá študovala medzinárodné vzťahy v Banskej Bystrici, neskôr prešla na európske štúdiá na brnenskej Masarykovej univerzite.
Teraz pomáha aj pri príprave cesty 59 zahraničných novinárov, ktorí koncom júna prídu do Bratislavy. Budú to "bruselskí“ spravodajcovia z takmer všetkých členských štátov. "Odpovedajú veľmi rýchlo, všetci dávajú odozvu, že sa na návštevu Slovenska veľmi tešia. Pýtajú sa aj na ďalšie zasadnutia, ktoré budú v Bratislave. Tak si myslím, že na Slovensko prídu aj viac razy,“ hovorí Dominika.
V Bruseli nie je ani ona nováčikom, už predtým stážovala v jednej z tunajších inštitúcií. Ak ju však za doterajšie tri týždne na stáži niečo prekvapilo, tak predovšetkým obrovské nasadenie, s akým robia slovenskí diplomati. "Niektorí kolegovia majú porady aj v nedeľu,“ prezrádza Dominika.
EÚ nie je umelý projekt
Pre mladých slovenských stážistov v Bruseli je Európska únia a Slovensko v nej niečo naozaj prirodzené. "Pred skončením školy som bola rok vo Francúzsku cez Európsku dobrovoľnícku službu a učila som tamojších stredoškolákov o EÚ. Pre mňa nie je EÚ nejako umelo vytvorený projekt. To, ako a prečo vznikala, vnímam cez hodnoty, na ktorých bola po druhej svetovej vojne založená,“ hovorí Dominika.
"Ja osobne si nedokážem predstaviť európsky kontinent bez EÚ. Neviem si predstaviť, že by sme sa vrátili k slovenským minciam, zavreli hranice, cestovali na pasy. Využívam, že som občanom EÚ, rada cestujem, študujem a žijem v rôznych členských štátoch. Pre mňa je to jedna veľká únia, všade v EÚ sa cítim ako doma,“ vraví aj Zuzana, hoci študovala aj v euroskepticky naladenej Veľkej Británii. Sama je zvedavá na výsledok júnového referenda v Británii o zotrvaní či vystúpení z EÚ, ktorý bude dôležitý pre ďalší vývoj. "V Oxforde som nestretla jediného človeka, ktorý by chcel vystúpiť z EÚ, aj keď uznávam, že Oxford je intelektuálna akademická bublina ľudí, ktorí si veľmi dobre uvedomujú výhody členstva v únii a nevýhody vystúpenia,“ dodáva.
Vrátia sa na Slovensko?
Vrátia sa raz títo mladí rozhľadení a rozcestovaní ľudia na Slovensko? Zuzana má hneď po skončení stáže dohodnutú prácu – od januára bude učiť na Masarykovej univerzite v Brne. Ale je odhodlaná hľadať spôsob ako zároveň pomáhať aj slovenskému verejnému priestoru. Dominika by sa "z dlhodobého hľadiska veľmi rada vrátila na Slovensko“ a našla si prácu v oblasti, kde teraz robí alebo v treťom sektore. Na Slovensko sa chce vrátiť aj Adam, keď si urobí na bruselskej univerzite právnický postgraduál. Samozrejme, chce sa vrátiť aj so slovenskou priateľkou, hoci tá – ako je to v EÚ prirodzené – bude možno dochádzať za prácou z Bratislavy do Viedne.