Slovensko do únie vstúpilo pred 12 rokmi a 9. mája si pripomína EÚ Deň Európy. "Bratislava bude musieť hľadať kompromisy v mnohých oblastiach a snažiť sa posunúť úniu dopredu pri riešení kritických problémov,“ pripomenul pre Pravdu Chrenek v súvislosti so slovenským predsedníctvom EÚ, ktoré sa začína 1. júla.
Slovensko bude od 1. júla predsedať Rade Európskej únie. Čo od toho očakáva Európska komisia (EK)?
Európska komisia bude so Slovenskom úzko spolupracovať. O návrhoch, ktoré EK predkladá, bude Bratislava viesť rokovania a spoločne sa budeme snažiť, aby EÚ fungovala lepšie, aby vedela vyriešiť závažné problémy, ktoré dnes má, aby sa vo viacerých oblastiach pohla dopredu. Nikoho neprekvapí, že asi tou najdôležitejšou témou bude migrácia.
Najmä pre postoj predchádzajúcej vlády ku kvótam Slovensko na európskej úrovni nie vždy vnímajú ako tímového hráča.
Slovensko bude viesť celú EÚ. Uvedomuje si to a vníma, že potrebujeme spoločné, koordinované riešenia, že žiadna krajina nezvládne migráciu sama. Takže, len keď sa zhodneme na úrovni únie, iba keď budeme postupovať spoločne, tak krízu vyriešime. Prijali sme už viaceré opatrenia a Slovensko takmer všetky podporilo, aj tie opatrenia, o ktorých rokujeme v rámci súčasného holandského predsedníctva. Napríklad je to vytvorenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, spolupráca s Tureckom a ďalšími krajinami, tiež s NATO, a posilnenie Frontexu a operácií v Stredozemnom mori. Veľkou témou sú mechanizmy na rozdelenie utečencov. Verím však, že aj v tejto oblasti sa pohneme ďalej a Slovensko bude hľadať spoločné riešenie.
Slovensko sa však pre odhlasovanie povinných kvót obrátilo na Súdny dvor EÚ. Môže to nejakým spôsobom ovplyvniť fungovanie predsedníctva?
Z nášho pohľadu je situácia jasná. Rozhodnutie Rady Európskej únie bolo v súlade s európskymi zmluvami, preto je potrebné ho realizovať. Slovensko napadlo rozhodnutie členských krajín, som však presvedčený, že súd dá za pravdu Rade. Pripomeniem, že viaceré krajiny sa už zapojili do mechanizmu prerozdeľovania utečencov. Avšak pokrok v tejto oblasti je pomalší aj vzhľadom na náročnú situáciu. Pomalšie bolo aj zriaďovanie hotspotov. Okrem toho však musíme hľadať aj dlhodobé riešenia prostredníctvom pôsobenia v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. Hovoríme o riešeniach konfliktov v Sýrii, Líbyi, o zlepšení situácie v krajinách ako Eritrea či Etiópia. EÚ to musí robiť v spolupráci s ostatnými globálnymi hráčmi a podporovať tieto krajiny aj prostredníctvom humanitárnej a rozvojovej pomoci. V tom je Európa silná. Len minulý rok dala únia na rozvojovú pomoc 68 miliárd eur. Je to oveľa viac, ako prispeli iné krajiny či organizácie.
Bratislava odmietla povinné kvóty. Dohoda únie s Ankarou hovorí o dobrovoľnom presídľovaní utečencov z Turecka. Očakávate, že Slovensko sa zapojí?
Myslím si, že Slovensko sa zapojí. Dobrým príkladom je pomoc Asýrčanom z Iraku, ktorí prišli na Slovensko. Prijali sme ich a už sa začala ich integrácia. Ukazuje to, že Slovensko prispieva k riešeniu krízy a ja verím, že v tom bude pokračovať.
Spomenuli ste, že únia rieši závažné problémy. Už sme hovorili o utečencoch. Ale je tu možný Brexit, stále nevyriešené ekonomické problémy či vzťah s Ruskom. A sme svedkami toho, že na krízach sa priživujú populisti, euroskeptici dokonca neonacisti. Môže byť úlohou slovenského predsedníctva aj boj proti tomuto fenoménu? Samozrejme, v spolupráci s ostatnými európskymi partnermi, inštitúciami.
Slovensko bude mať dôležitú úlohu, veď musíme ukázať ľuďom, že únia má zmysel. Dokážeme to vtedy, keď vyriešime naše ťažkosti. Vo všetkých oblastiach sa situácia musí zlepšiť. Či je to migračná kríza, aj boj proti terorizmu, ale aj ekonomická situácia. Tá sa zlepšila, hospodársky rast je však stále slabší a hlavne ho nepociťujú všetci rovnako. K veľkej časti ľudí sa pozitíva dostávajú v menšom rozsahu, preto sú do značnej miery frustrovaní a sú náchylní veriť nereálnym, zjednodušeným a radikálnym návrhom riešení. Problémom je tiež to, že ľudia neraz nevedia, ktoré informácie sú správne. Verejný priestor je zahltený zavádzajúcimi a klamlivými správami. Do určitej miery je to aj zodpovednosť politických elít, ktoré často na svoje účely zneužívajú problémy, podnecujú napätie a idú vo vyjadreniach do extrémov. Nepomáha to, lebo v takom prostredí ľudia skôr podľahnú rôznym radikálnym náladám a podporujú strany, ktoré sú extrémistické a netolerantné. Ale niekedy na EÚ útočia aj tradičné politické subjekty, hoci ich argumenty neplatia.
Čo tým myslíte?
Na Slovensku sa dosť šíria informácie, že európske fondy nám prinášajú korupciu. Pritom pre krajinu sú jednoznačným prínosom. Porovnajme si tvár Slovenska s tým, čo bolo v 90. rokoch a vidíme zrekonštruované školy, nemocnice, nové diaľnice, obnovené cesty, železnice, vybudované vedecké parky a nové pracovné miesta. Mnohokrát práve európske prostriedky pomáhajú reálne ochraňovať ľudí prostredníctvom špičkových zdravotníckych prístrojov či protipovodňových opatrení. Tvrdenie, že korupciu prinášajú eurofondy, je pokrytecké. Nemôžeme si naivne myslieť, že bez eurofondov by Slovensko bolo bez korupcie. A ešte by som spomenul jeden mýtus. Často sa spomína, že európske regulácie len komplikujú život ľuďom a podnikateľom. Preto počúvam politikov hovoriť, ako sa viaceré kompetencie majú vrátiť členským štátom, že nemajú byť na európskej úrovni. Keď sa ich pýtam, ktoré, tak je odpoveďou mlčanie. Alebo ponúknu príklady typu zakrivené uhorky či vysávače. Lenže v skutočnosti si ľudia pokojne môžu na trhu kúpiť rôzne zakrivené uhorky. A čo sa týka efektívnejších a účinnejších vysávačov, tak nám pomáhajú šetriť energiu a súhlasia s tým aj výrobcovia. Napriek takýmto opakovaným kritikám európske pravidlá nám v skutočnosti pomáhajú.
Akým spôsobom?
Reálne právomoci únie sa týkajú oblastí ako medzinárodný obchod a EÚ je najväčším obchodným hráčom na svete. Alebo sa pozrime na hospodársku súťaž. Európska komisia neváha uložiť veľké pokuty aj nadnárodným gigantom, keď zneužívajú svoje postavenie. Je to dobrá ukážka toho, že európske pravidlá pomáhajú a EÚ je práve o odstraňovaní prekážok, o spolupráci a v mnohých oblastiach to dokázala. Výsledkom je jednotný trh, voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu, to že môžeme študovať, pracovať v celej únii. A dá sa urobiť viac. Vytvoriť jednotný digitálny trh, rušiť roamingové poplatky. V krajinách EÚ stále máme oblasti, kde platí 28 rôznych regulácií. Keď sa zjednotíme, bude to jednoduchšie. Mohli by sme na internete nakupovať jednoduchšie a bezpečnejšie všade, mohli by sme mať prístup k rovnakým službám. Možné je aj lepšie prepojenie verejných správ a rýchlejšie európske siete, a to hovorím len o jednotnom digitálnom trhu. Ročne by nám to však prinieslo do ekonomiky EÚ 415 miliárd eur. Podobných príkladov je v každej oblasti veľa. Preto, keď niekto kritizuje reguláciu na európskej úrovni, mal by povedať aj, čo tým myslí. A či je zlé, že ideme ďalej v oblastiach ako energetická únia, jednotný digitálny trh alebo banková únia.
Čo daňová regulácia? Škandál s Panamskými dokumentmi týkajúci sa daňových rajov ukazuje, že ani Európa sa nemá čím chváliť. Je to téma aj pre slovenské predsedníctvo?
Určite áno a aj EK chce v tejto oblasti ísť oveľa ďalej aj na globálnej úrovni. Hovoríme o celosvetovom probléme, keďže pri daňových únikoch prichádzajú krajiny únie o desiatky, stovky miliárd eur, ktoré by mohli pomôcť ekonomikám. Aby sme to zamedzili, potrebujeme aj lepšiu spoluprácu a do určitej miery aj harmonizáciu aspoň daňových základov. Cieľom Európskej komisie je, aby firmy platili dane tam, kde produkujú zisk, aby sa neprelieval do daňových rajov. Chceme zlepšiť výber daní, chceme, aby bol férový a o viacerých návrhoch v tejto oblasti sa bude rokovať aj počas slovenského predsedníctva.
Prehĺbenie spolupráce je veľkou témou aj v oblasti bezpečnosti, najmä po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli.
Minulý rok prijala únia bezpečnostnú agendu. Zhodli sme sa na dôležitých opatreniach, do ktorých patrí aj spolupráca tajných služieb, posilnenie Europolu a založenie centra na boj proti terorizmu. Dôležité je aj to, že členské štáty súhlasili s výmenou informácií o pasažieroch v leteckej doprave. Takže aj v oblasti bezpečnosti bude Slovensko viesť rokovania v Rade EÚ o návrhoch EK. A celkovo má veľmi dôležitú úlohu v náročnom období, ktoré prežívame. Bratislava bude musieť hľadať kompromisy v mnohých oblastiach a snažiť sa posunúť úniu dopredu pri riešení kritických problémov.