Európska komisia príslušnú smernicu navrhla už v roku 2011. O jej zavedení sa však v europarlamente diskutovalo päť rokov – podľa odporcov išlo o príliš veľký zásah do súkromia. Smernica sa tak stala symbolom neakčnosti EÚ tvárou v tvár teroristickej hrozbe, ktorá sa v Európe neobzerá na štátne hranice. Po minuloročných atentátoch v Paríži sa veci pohli, keď na prijatie PNR začalo naliehať Francúzsko.
Údaje od leteckých prepravcov majú umožniť bezpečnostným zložkám rýchlejšie vystopovať rizikových cestujúcich, hoci sa napríklad až doteraz ničoho nekalého nedopustili. Údaje v registri budú obsahovať meno, deň a trasu letu, údaje o letenke, kontakt, cestovnú kanceláriu, ktorá let objednávala, spôsob platby, číslo sedadla a informácie o batožine. Schválené pravidlá jasne určujú účely, na aké môžu byť údaje o cestujúcich využité – prevencia, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických činov a závažnej kriminality.
Leteckí prepravcovia budú musieť poskytnúť úradom členských štátov EÚ informácie o letoch smerujúcich cez vonkajšiu hranicu únie. Smernica však umožňuje členským krajinám zbierať tiež dáta o letoch vrámci únie na nepovinnom základe. Všetky štáty EÚ už dali najavo, že to chcú robiť vzhľadom k súčasnej situácii v Európe. Údaje budú uchovávať pol roka, potom ešte ďalších štyri a pol roka v „zamaskovanej“ podobe.
Zber podobných informácií nie je ničím novým, EÚ už má dohody o výmene údajov o leteckých pasažieroch s USA, Kanadou a Austráliou. Krajiny tiež v niektorých prípadoch zhromažďujú podobné údaje na národnej úrovni. Teraz by sa tak malo diať na únijnej úrovni a v štandardnej podobe, aby bolo možné údaje plne využiť aj v inom členskom štáte. Výnimku z pravidiel má Dánsko, Veľká Británia a Írsko sa rozhodli na systéme podieľať.