"Ľudia si len krátko pred hlasovaním uvedomili, že sa niečo deje. Ešte tri týždne pre referendom takmer 30 percent Holanďanov ani nevedelo, že sa niečo také koná,“ reagoval pre Pravdu politológ André Krouwel zo Slobodnej univerzity v Amsterdame. "Kampaň sa naplno rozbehla tiež dosť neskoro. Aj ľudia, ktorí vedeli, že referendum je, nemali úplne jasno v tom, čoho sa týka,“ povedal šéf projektu Volebný kompas.
Odkaz EÚ
Prečo teda Holanďania hlasujú o dohode, ktorú už schválil miestny parlament? A ktorá viedla v roku 2014 k pádu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, keď ju odmietol podpísať. Možnosť takého referenda pripúšťajú holandské zákony len krátko.
Iniciatíve GeenPeil sa však podarilo vyzbierať viac ako 300-tisíc podpisov, aby sa konalo. Je už pritom pomerne jasné, že o dohodu s Ukrajinou v hlasovaní ide až na poslednom mieste. Všeľudové hlasovanie má byť odkazom Európskej únii.
"Občania majú mať väčšie slovo v Bruseli,“ vyhlásil pre agentúru AFP Bart Nijman, jeden z lídrov GeenPeil. "EÚ chce priveľa, chce to prirýchlo, a preto sa zdá, že Brusel stratil mandát od ľudí,“ povedal Nijman. Ako sa to zmení, keď Holanďania povedia nie asociačnej dohode s Ukrajinou, opäť nie je veľmi jasné.
Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť najmenej 30 percent voličov. Túto podmienku sa asi podarí dosiahnuť. Podľa prieskumu denníka Volkskrant zverejneného 2. apríla by proti dohode hlasovalo 47 percent zúčastnených, za dohodu 36 percent a nevedelo sa rozhodnúť 18 percent.
"Tábor, ktorý bol proti dohode, pred referendom viedol. Bol aktívny a dokázal udrieť na citlivú strunu,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na EÚ Carine Germondová z Maastrichtskej univerzity. "Nebolo by to prvý raz, čo by Holanďania povedali nie únii. Urobili tak už v roku 2004 pri hlasovaní o Európskej ústavnej zmluve,“ pripomenula Germondová.
Ponúka sa teda porovnanie s tým, čo sa stalo pred 12 rokmi. Aj vtedy bolo do nemalej miery referendom o všeobecnej spokojnosti či nespokojnosti s úniou a hlavne s celkovou politickou situáciu. A teraz je dohoda s Ukrajinou vítaným nástrojom pre všetkých podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina, euroskeptikov a radikálov každého druhu.
Foto: SITA/AP, Peter Dejong
"Debata bola o ekonomickej kríze, o utečencoch, uzavretí hraníc, bezpečnosti, čo bude s EÚ. S dohodou spojili všetko,“ tvrdí Krouwel.
"Tí, čo chcú hlasovať za, nezískali ani jednoznačnú podporu vlády. Premiér Mark Rutte sa neangažoval za nich v kampani. Informácie verejnosti o dohode s Ukrajinou boli pomerne slabé. A to napriek tomu, že prieskumy ukazovali, že podpora pre ňu závisela od toho, čo o nej ľudia vedia,“ vyhlásila Germondová.
"Tábor, ktorý bol proti, vytvoril rôznorodú koalíciu. Cez euroskeptikov Geerta Wildersa, socialistov až po Stranu práv zvierat,“ pripomenula odborníčka.
V kampani sa tak objavili názory, že dohoda je krokom k členstvu Ukrajiny v EÚ a cestou k vtiahnutiu Európy do vojny s Ruskom. V dokumente sa však o vstupe Kyjeva do únie nepíše, hoci sa nedá poprieť, že mnohí v únii radi videli jasnejšiu európsku víziu pre Kyjev. Iní, vrátane premiéra Rutteho, sú však proti. A vojna s Ruskom? Dohoda hovorí len o zbližovaní postojov v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.
Citlivou témou bolo zostrelenie lietadla MH 17 nad východnou Ukrajinou, pri ktorom 17. júla 2014 zahynulo 298 ľudí, väčšinou Holanďanov. Je pravdepodobné, že za to môžu proruskí separatisti, aj keď Moskva obviňuje Kyjev.
" V kampani najmä zaznievalo, že by sme vraj nemali zasahovať do ukrajinsko-ruského konfliktu. Vyťahovala sa teda geopolitická debata. Pre Holanďanov je zostrelenie MH 17 veľká otázka. Ruský prezident Vladimir Putin je tak hráčom v referende,“ vyhlásil Krouwel.
Obe strany sa podľa odborníka obviňovali z toho, že ich financovali zahraniční darcovia. "Tábor proti dohode tvrdil, že proti nim stojí George Soros a Židia. Bolo to takmer až rasistické. Druhá strana pripomínala, že dohodu si neželá Putin a temné sily okolo neho,“ povedal Krouwel.
Ako ďalej
Ak Holanďania povedie dohode nie, vláda bude musieť riešiť, ako ďalej. Zákon jej neprikazuje, aby výsledky referenda akceptovala. V holandských politických kuloároch sa hovorí, že keď to bude nie, tak najlepší scenár by bol, keby neprišlo príliš veľa ľudí a len tesná väčšina by bola proti. Riešením by potom mohlo byť opätovné hlasovanie v parlamente o dohode.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker varoval pred vážnym následkami odmietnutia dohody. "Z právneho hľadiska však je pravdepodobné, že asociačná dohoda sa bude dať prijať. Možná by bola špecifická výnimka pre Holandsko,“ reagoval pre Pravdu Henri de Waele, profesor medzinárodného a európskeho práva na Radboudovej univerzite v Nijmegene.
"Nemal by to byť taký problém. Väčšina zmluvy sa týka obchodu, čo je exkluzívna kompetencia EÚ, nie členských krajín. Takže nie by sa právne mohlo týkať iných oblastí spomenutých v zmluve ako policajná spolupráca, doprava, energetika, životné prostredie a podobne. Politicky je nemysliteľné, aby pár tisíc holandských voličov rozhodlo o budúcnosti EÚ a Ukrajiny,“ myslí si de Waele.